Preskočiť na obsah

Výskumy pobytu v tme: čo o tme vieme zo štúdií

Prehľad štúdií o tme, melatoníne, vnútorných hodinách, oku a mozgu. Pri každej píšeme, čo vedci robili, čo zistili a čo z toho pre pobyt v tme nevyplýva.

Chatka na pobyt v tme medzi stromami v sade, kde prebieha výskum pobytov v tme

„A dá sa to nejako vedecky doložiť?“ Na toto sa ma ľudia pýtajú často a ja tú otázku mám rád. Väčšinou ju položí niekto, kto o pobyte v tme uvažuje, ale nechce kupovať mačku vo vreci. Pobyty v chatkách vedieme s Lenčou od roku 2013, vystriedalo sa v nich viac než tritisíc ľudí a sám som si ju na týždeň vyskúšal tiež. Lenže to, čo vídame u nás, žiadna štúdia nie je. Preto som spísal, čo o tme, melatoníne, vnútorných hodinách, oku a mozgu naozaj vieme z výskumov. A rovnako starostlivo aj to, čo sa z nich vyčítať nedá.

Skôr než začneš čítať: tri pasce v štúdiách o tme

V štúdiách o tme narážam stále na tri pasce. Radšej ich spomeniem vopred.

  • Páska nie je tma. Väčšina pokusov o zrakovej deprivácii zakrýva oči páskou alebo okuliarmi a ľudia pritom žijú medzi ostatnými. V chatke si sám a tma je v celej miestnosti. Podobné, ale nie rovnaké.
  • Šero nie je tma. Štúdie o vnútorných hodinách často porovnávajú svetlo so šerom pod 3 alebo pod 10 luxov. Ľudia v izolačných bunkroch si navyše sami svietili. Úplnú tmu, v ktorej nevidíš ani ruku pred očami, skúmal málokto.
  • Málo ľudí a krátky čas. Traja, šiesti, ôsmi, trinásti účastníci, minúty až dni. Tak sa základný výskum robí, len sa z toho nedá vyvodiť, čo sa stane s tebou po týždni v chatke.

Pri každej štúdii nájdeš, čo vedci robili, čo zistili a čo to neznamená. Ten tretí odsek je pre mňa najdôležitejší. Vybral som tie najdôležitejšie štúdie a neznáme slová vysvetľuje slovník pojmov.

Vnútorné hodiny a melatonín: telo spozná noc aj bez hodiniek

Všetci nosíme v hlave hodiny. Sú v suprachiazmatickom jadre nad skrížením zrakových nervov a nastavuje ich hlavne svetlo z očí. Keď sa zotmie, telo začne vylučovať melatonín, hormón tmy. Že svetlo v noci melatonín u človeka brzdí, sa prvý raz ukázalo v roku 1980 na šiestich ľuďoch.1

1965 Aschoff J · Science 2

Bunker v Andechse: deň, ktorý uteká

Čo robili: V podzemnom bunkri Inštitútu Maxa Plancka v bavorskom Andechse žili dobrovoľníci jednotlivo až 3–4 týždne bez hodín a denného svetla. Svetlo si zvyčajne zapínali a zhasínali sami. Jürgen Aschoff v roku 1965 opísal 26 ľudí.

Čo zistili: Spánok, telesná teplota aj vylučovanie moču bežali ďalej v pravidelnom rytme, len dlhšom než 24 hodín. Výrazne dlhšiu periódu malo 85 % ľudí, sám Aschoff asi 25 hodín. Jednému človeku sa spánok „odpojil“ od teploty: spal a bdel v rytme 32,6 hodiny, teplota si držala 24,7.

Čo to neznamená: Neboli v tme, svietili si. A práve to svetlo podľa neskorších prác periódu predlžovalo.

1999 Czeisler CA, Duffy JF, Shanahan TL, et al. · Science 3

Vnútorný deň trvá 24 hodín a 11 minút

Čo robili: Tím Charlesa Czeislera meral u mladých aj starších ľudí vlastné tempo rytmu melatonínu, teploty a kortizolu v starostlivo riadenom osvetlení.

Čo zistili: Ľudské hodiny idú v priemere 24,18 hodiny, u mladých aj starších rovnako a s malými rozdielmi medzi ľuďmi. Staršie údaje okolo 25 hodín podľa autorov skreslilo svetlo, ktorému boli ľudia v izolačných pokusoch vystavení.

Čo to neznamená: „Človek má 25-hodinový deň“ je mýtus. Bez vonkajších časových signálov sa však tých jedenásť minút deň po dni sčítava.

2011 Gooley JJ, Chamberlain K, Smith KA, et al. · Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism 4

Svetlo v obývačke skráti noc o hodinu a pol

Čo robili: Vo výskumnom centre bývalo kvôli pokusu aspoň päť dní 116 zdravých ľudí vo veku 18–30 rokov. Osem hodín pred zaspaním im tam svietilo buď obyčajné izbové svetlo slabšie ako 200 luxov, alebo len šero pod 3 luxy.

Čo zistili: Pri izbovom svetle sa u 99 % ľudí nástup melatonínu posunul na neskôr a jeho nočné vylučovanie bolo zhruba o 90 minút kratšie. Autori píšu, že bežné osvetlenie skracuje telu predstavu o tom, aká dlhá je noc.

Čo to neznamená: Išlo o spätný rozbor a len o mladých ľudí. O tom, čo urobí s melatonínom týždeň úplnej tmy, táto štúdia nič nehovorí.

2019 Phillips AJK, Vidafar P, Burns AC, et al. · Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA 5

Niekomu stačí 6 luxov, inému ani 350

Čo robili: 55 ľudí vo veku 18–30 rokov strávilo večer päť hodín buď v šere pod 1 lux, alebo pri svetle od 10 do 2 000 luxov. Každému zvlášť zmerali, nakoľko mu svetlo znižuje melatonín.

Čo zistili: V priemere stačilo 24,6 luxu, aby hladina melatonínu klesla na polovicu. To je zhruba obyčajne osvetlená izba. Rozdiely medzi ľuďmi boli obrovské: najcitlivejšiemu stačilo 6 luxov, najmenej citlivý potreboval 350.

Čo to neznamená: Netušíš, kam na tej škále patríš ty. A zase len mladí v laboratóriu.

Polovicu účinku silného svetla urobí už šeré izbové svetlo okolo 100 luxov6 a melatonín najviac brzdí modré svetlo.7,8 Viac v článkoch o melatoníne, rytme bez svetla a obrazovkách večer.

Spánok pri dlhej noci

V zime je vonku tma štrnásť hodín, a my aj tak svietime do polnoci. Čo sa stane, keď noc naozaj trvá tak dlho? Na to sa pýtal americký psychiater Thomas Wehr.

1993 Wehr TA, Moul DE, Barbato G, et al. · American Journal of Physiology 9

Dlhá noc prenastaví celé „nočné“ telo

Čo robili: 15 ľudí žilo dlhodobo striedavo s krátkymi (8 h) a dlhými (14 h) nocami. Meral sa melatonín, prolaktín, kortizol, telesná teplota a spánok.

Čo zistili: Po dlhých nociach trvalo vylučovanie melatonínu 11,9 namiesto 10,3 hodiny a spánok 10,6 namiesto 7,6 hodiny. Predĺžil sa aj úsek nízkej telesnej teploty. Časť rozdielov vydržala aj v nemenných podmienkach, takže sa zmenilo vnútorné načasovanie, nielen reakcia na tmu za oknom.

Čo to neznamená: Tma trvala štrnásť hodín denne, zvyšok dňa svietilo svetlo. Laboratórium s pätnástimi ľuďmi, nie nepretržitá tma v chatke.

1992 Wehr TA · Journal of Sleep Research 10

Dva spánky a medzi nimi bdenie

Čo robili: Wehr zmenil zdravým dobrovoľníkom režim zo 16 hodín svetla na 10 hodín, teda na 14 hodín tmy denne.

Čo zistili: Ľudia spali dlhšie a spánok sa im väčšinou rozpadol na dve zhruba rovnako dlhé časti, každú v dĺžke niekoľkých hodín. Uprostred noci boli jednu až tri hodiny hore.

Čo to neznamená: Koľko ľudí v pokuse bolo, z abstraktu nevyčítaš. A netvrdí, že dvojfázový spánok je ten jediný správny.

2015 Yetish G, Kaplan H, Gurven M, et al. · Current Biology 11

Bez elektriny, a predsa jeden spánok

Čo robili: Gandhi Yetish a kolegovia merali spánok, svetlo a teplotu v troch spoločnostiach, ktoré žijú bez elektriny.

Čo zistili: Ľudia spali 5,7 až 7,1 hodiny. Nikto nezaspával so západom slnka, v priemere až 3,3 hodiny po ňom. Spánok neprerušovali dlhšie úseky bdenia a medzi letom a zimou sa líšil takmer o hodinu.

Čo to neznamená: Žijú v trópoch a subtrópoch, kde sú noci krátke. Wehra to nevyvracia, len ukazuje, že dva spánky neprídu samy od seba všade.

Týždeň pod stanom len s prirodzeným svetlom posunul ľuďom vnútorné hodiny asi o dve hodiny skôr.12 A jedna noc spánku pri 100 luxoch zvýšila mladým ľuďom v laboratóriu nočný tep.13 Viac v článkoch o dvojfázovom spánku, spánku pred elektrinou, kempovaní a svetle v spálni.

Oko v tme: od čapíkov k jedinému fotónu

Oko je v tme citlivejšie, než by si čakal, a pomalšie, než by sa ti páčilo.

1937 Hecht S, Haig C, Chase AM · Journal of General Physiology 14

Prečo si oči zvykajú skoro tri štvrte hodiny

Čo robili: Selig Hecht a kolegovia v roku 1937 merali, ako sa oko po rôzne silnom svetle prispôsobuje tme. Nadväzujú na nich dnešné prehľady.

Čo zistili: Ako prvé sa tme prispôsobujú čapíky. Zhruba medzi piatou a ôsmou minútou sa krivka zlomí a vedenie prevezmú tyčinky, ktoré sú citlivejšie. Plnú citlivosť dosiahne oko zhruba po 40 minútach. Po silnom svetle sa tyčinková fáza oneskorí až na 12–13 minút. Tempo udáva obnova zrakového purpuru, rodopsínu.

Čo to neznamená: Že po 40 minútach v chatke začneš vidieť. Nezačneš, nie je čo. Citlivosť však spoznáš vo chvíli, keď rozsvietiš.

1942 Hecht S, Shlaer S, Pirenne MH · Journal of General Physiology 15

Päť až štrnásť fotónov

Čo robili: Hecht, Shlaer a Pirenne v roku 1942 púšťali do očí prispôsobených tme krátke, veľmi slabé záblesky a zisťovali, kedy ich pozorovateľ zaznamená.

Čo zistili: K rohovke muselo doletieť 54 až 148 kvánt svetla. Keď sa odpočíta, čo sa cestou okom stratí, zostane 5 až 14 kvánt pohltených tyčinkami, každé inou tyčinkou.

Čo to neznamená: Pozorovateľov bolo veľmi málo. Neskorší pokus, v ktorom boli len traja muži, naznačil, že by sa dal zachytiť aj jeden jediný fotón. Úspešnosť však bola len o kúsok vyššia ako pri hádaní.16

2000 Provencio I, Rodriguez IR, Jiang G, et al. · Journal of Neuroscience 17

Bunky, ktoré nevidia obraz, ale hlásia deň

Čo robili: Ignacio Provencio a kolegovia v roku 2000 hľadali v ľudských tkanivách nový pigment citlivý na svetlo.

Čo zistili: Našli melanopsín. U človeka je len v oku, vo vnútornej vrstve sietnice, nie v tyčinkách ani čapíkoch. Autori predpokladali, že neslúži na videnie, ale na riadenie vnútorných hodín. O dva roky neskôr pokusy na potkanoch a myšiach ukázali, že bunky s melanopsínom samy reagujú na svetlo a vedú do hlavných hodín v mozgu.18,19

Čo to neznamená: V práci z roku 2000 bola funkcia len predpokladom. Potvrdenie prišlo hlavne zo zvierat.

Viac v článkoch o adaptácii oka, rodopsíne, jednom fotóne a melanopsíne.

Mozog bez zraku: zraková deprivácia v laboratóriu

Zraková kôra v zátylku je obrovský kus mozgu. Čo robí, keď nemá čo spracúvať? Rozhodne sa nevypne.

2000 Boroojerdi B, Bushara KO, Corwell B, et al. · Cerebral Cortex 20

Zraková kôra po troch štvrtiach hodiny tmy zbystrí

Čo robili: Babak Boroojerdi a kolegovia dráždili zdravým dospelým zrakovú kôru magnetickými pulzmi a zisťovali, pri akom slabom pulze človek uvidí záblesk, takzvaný fosfén. Prah merali pred trojhodinovým pobytom bez svetla (180 minút), počas neho aj po ňom.

Čo zistili: Za 45 minút prah klesol a nízko zostal až do konca všetkých troch hodín. Po rozsvietení bol do dvoch hodín späť. Po hodine tmy reagovala zraková kôra na svetlo silnejšie. Nezávisle to zopakoval iný tím so šiestimi ľuďmi.21

Čo to neznamená: Meria sa dráždivosť kôry, nie prežívanie ani zdravie. A ide o hodiny, nie o dni.

2007 Pitskel NB, Merabet LB, Ramos-Estebanez C, et al. · NeuroReport 22

Piaty deň sa to otočí

Čo robili: Ľudia nosili päť dní po sebe pásku cez oči a vedci im opakovane merali prah fosfénov.

Čo zistili: Po 48 hodinách bola kôra dráždivejšia, piaty deň naopak výrazne menej. Po návrate na svetlo sa všetko do dvoch hodín vyrovnalo.

Čo to neznamená: Že mozog v tme „zosilňuje“ donekonečna. Nezosilňuje, po pár dňoch sa preladí inak. Malá vzorka a páska, nie tma.

2008 Merabet LB, Hamilton R, Schlaug G, et al. · PLoS ONE 23

Zraková kôra sa učí čítať prstami

Čo robili: Vedci pozvali 47 vidiacich dospelých od 18 do 35 rokov. Päť dní sa všetci po štyri až šesť hodín denne učili Braillovo písmo a časť z nich mala celý čas na očiach nepriesvitnú pásku.

Čo zistili: V skupine s páskou sa piaty deň pri ohmatávaní písma ozývala aj zraková kôra. Keď ju vedci krátko vyradili magnetickými pulzmi, čítali horšie. Ľuďom bez pásky to neprekážalo. Deň po zložení pásky bolo po všetkom.

Čo to neznamená: Trvalú prestavbu mozgu. Je to rýchle a vratné prispôsobenie a autori sami upozorňujú na viacero obmedzení.

2004 Merabet LB, Maguire D, Warde A, et al. · Journal of Neuro-Ophthalmology 24

Obrazy, o ktorých vieš, že nie sú skutočné

Čo robili: 13 zdravých dospelých nosilo 96 hodín špeciálnu pásku cez oči a každý deň nahrávalo svoje zážitky na diktafón.

Čo zistili: Obrazy videlo desať ľudí z trinástich. Niekto len svetelné bodky, iný celé tváre, krajiny alebo ozdobné predmety. Väčšinou sa objavili až po prvom dni a nikto z nich ich nepovažoval za skutočnosť.

Čo to neznamená: Chýbala kontrolná skupina, išlo len o vlastný opis a ľudia boli medzi ostatnými. Napriek tomu to zodpovedá tomu, čo nám ľudia rozprávajú po pobyte v tme.

Po 90 minútach v úplnej tme sa navyše prechodne zlepšila hmatová ostrosť prstov.25 Celé to rozoberám na stránke Zraková deprivácia a v článkoch o neuroplasticite, piatich dňoch s páskou, hmate a sluchu a obrazoch v tme.

Zmyslová deprivácia a izolácia: pokusy, ktoré tme urobili zlé meno

„Týždeň v tme? Veď to je mučenie!“ Za touto predstavou stojí pár slávnych pokusov z 50. rokov. S tmou však mali spoločné prekvapivo málo.

1954 Bexton WH, Heron W, Scott TH · Canadian Journal of Psychology 26

McGill 1954: nuda, nie tma

Čo robili: Študenti za peniaze ležali na posteli v kóji, ktorá tlmila zvuk. Mali priesvitné okuliare, ktoré prepúšťali rozptýlené svetlo, a na rukách kartónové manžety.

Čo zistili: Podľa neskoršieho zhrnutia sa im zhoršil výkon v testoch, nedokázali sa sústrediť, mali živé predstavy a strácali orientáciu v priestore a čase.

Čo to neznamená: Že toto robí tma. Nebola tam, išlo o jednotvárne podnety a obmedzený pohyb.

1964 Orne MT, Scheibe KE · Journal of Abnormal and Social Psychology 27

Červené tlačidlo, ktoré vyrába strach

Čo robili: 20 študentov sedelo štyri hodiny v jednej a tej istej tichej miestnosti s obyčajným osvetlením. Polovica dostala kulisy psychiatrickej nemocnice: lekársky plášť, vyhlásenie o zbavení zodpovednosti na podpis, podnos s liekmi a červené tlačidlo „poplach“. Druhá polovica dostala neutrálne pokyny.

Čo zistili: Tí s tlačidlom mali výrazne viac „príznakov deprivácie“: nepokoj, zmätenosť, vlniace sa steny. V rovnakej miestnosti.

Čo to neznamená: Malá vzorka a miernejšia štatistická latka. Ale jasne ukazuje, ako veľa dokáže urobiť očakávanie. Preto pobyt v tme nikdy nepredstavujeme ako skúšku odolnosti.

1964 Zubek JP, Flye J, Aftanas M · Science 28

Týždeň v skutočnej tme a citlivejšia koža

Čo robili: John Zubek a kolegovia nechali ľudí týždeň v tme. Inak žili v bežnom prostredí, so zvukmi a s kontaktom.

Čo zistili: Zlepšila sa hmatová ostrosť a stúpla citlivosť na teplo aj bolesť. Doznievala ešte niekoľko dní po tme.

Čo to neznamená: Je to jedna z mála štúdií s týždňom skutočnej tmy, ale stará a podrobnosti z abstraktu nepoznáme. A byť citlivejší na bolesť nie je žiadna výhra.

1985 Aschoff J · Human Neurobiology 29

Hodina, ktorá sa naťahuje

Čo robili: 42 ľudí žilo jednotlivo sedem dní až vyše mesiaca v podzemí bez časových signálov. Zakaždým, keď si mysleli, že uplynula hodina, dali znamenie.

Čo zistili: Ich „hodina“ bola dlhšia než skutočná a naťahovala sa tým viac, čím dlhšie boli hore. Krátke úseky do dvoch minút rovnako často nadhodnotili aj podhodnotili.

Čo to neznamená: Neboli v tme, len bez hodín. Na stratu pojmu o čase tma nie je potrebná, stačí zložiť hodinky.

Slávny je aj speleológ Michel Siffre. V roku 1962 zostal v jaskyni asi dva mesiace, a keď mu zhora oznámili koniec, bol presvedčený, že ho čaká ešte mesiac.30 Viac v článkoch o pokusoch na McGillovej univerzite, vnímaní času, Siffreovi a Mars-500.

Tradície tmy: kde sa tma hľadala skôr než v laboratóriu

Laboratóriá sa obmedzením podnetov zaoberajú zhruba od 50. rokov. Ľudia tmu vyhľadávali oveľa skôr. Tu sú príklady, pri ktorých sa dá oprieť o overiteľný prameň.

2014 Hatchell C · Oxford University Press 31

Tibetské ústranie v tme

Čo robili: Christopher Hatchell rozoberá v knihe vydanej Oxford University Press vizionárske jógy tibetského bönu a budhizmu, v ktorých meditujúci pobýva v tmavej miestnosti alebo hľadí do otvorenej oblohy. Preložil aj bönský text Rady o šiestich lampách.

Čo zistili: Táto prax nie je len v knihách. Bönské centrum vo Francúzsku dodnes ponúka ústranie v tme a mnoho ľudí tam absolvovalo 49-dňové ústranie.

Čo to neznamená: Kniha je o textoch a náuke, nie o fyziológii. Nič z nej nevyplýva o tom, čo tma robí s telom.

1976 Reichel-Dolmatoff G · Wilbert J (ed.), Enculturation in Latin America, UCLA, s. 265–288 32

Kogiovia: detstvo bez slnka, aspoň v ideáli

Čo robili: Antropológ Gerardo Reichel-Dolmatoff opísal výchovu budúcich kňazov, mámov, u kolumbijských Kogiov.

Čo zistili: Ideálny výcvik trvá 18 rokov v dvoch cykloch po deväť. Novic žije v obradnom dome nočným životom: cez deň spí, za denného svetla nesmie von a nesmie vidieť slnko.

Čo to neznamená: Žiadnych „deväť rokov v jaskyni v tme“, ako sa často píše. A autor sám dodáva, že ideálne podmienky „pravdepodobne nikdy neexistovali“.

Na Hebridách podľa Martina Martina z roku 1703 skladali rečníci svoje prejavy poležiačky v zatvorenej miestnosti, s kameňom na bruchu a plédom okolo hlavy.33 A Pausanias opísal nočný zostup do podzemnej šachty Trofóniovej veštiarne, odkiaľ tých, čo prišli po veštbu, odnášali „ochromených strachom“.34 Viac v článkoch o tibetskom ústraní, Kogioch a tme v histórii.

Výskum pobytu v tme v Česku

Skúma niekto priamo pobyty v tme? Áno, len je to mladší a skromnejší odbor, než by si čakal.

1999 Suedfeld P, Borrie RA · Psychology & Health 35

Chamber REST: tmavá miestnosť má vo vede meno

Čo robili: Psychológovia Peter Suedfeld a Roderick Borrie zaviedli namiesto strašidelnej „zmyslovej deprivácie“ skratku REST, obmedzenie podnetov z prostredia. Pri chamber REST človek zvyčajne leží v zatemnenej miestnosti, kam neprenikne zvuk.

Čo zistili: Hlavne to, že pobyt v tme sa dá skúmať v kontrolovaných pokusoch s porovnávacou skupinou. Sedenia trvali až 24 hodín.

Čo to neznamená: Hodiny vo výskumnej miestnosti nie sú týždeň v chatke. Zdravotné závery tu vedome nepreberám.

2019 Kupka M, Malůš M, Charvát M · Univerzita Palackého v Olomouci 36

Ostravská univerzita a 96 hodín tmy

Čo robili: V roku 2019 vyšla vo vydavateľstve Univerzity Palackého monografia, ktorá rozoberá, čo ľudia s odstupom rozprávajú o pobyte v tme. Lekárska fakulta Ostravskej univerzity v rámci grantov skúma mladých ľudí pri 96 hodinách úplnej tmy a sleduje EKG, variabilitu srdcovej frekvencie, krvný tlak, kortizol, melatonín a zrak.

Čo zistili: To zatiaľ nevieme. Recenzovaný článok s fyziologickými výsledkami som nenašiel.

Čo to neznamená: Že výskum niečo „potvrdil“. Kým výsledky nevyjdú, nebudem ich za vedcov domýšľať.

Do dlhodobého výskumu Ostravskej univerzity sú zapojené aj naše chatky pri Kutnej Hore. Vedie ho Marek Malůš z katedry psychológie na filozofickej fakulte a spolupracuje na ňom lekárska fakulta. Meria sa melatonín, krvný tlak, variabilita srdcovej frekvencie a kognitívny výkon. Kým výsledky neuvidím čierne na bielom, nemám o čom písať. Viac v článkoch o výskume v Ostrave a metóde REST.

Čo z toho vyplýva

Telo noc spozná a riadi sa ňou. Svetlo brzdí melatonín, aj to slabé, a dlhšia noc v laboratóriu predĺžila celé nočné nastavenie tela. Oku trvá zhruba 40 minút, kým sa tme úplne prispôsobí. Zraková kôra počas hodín a dní mení dráždivosť a vypomáha hmatu. Po návrate svetla sa do hodín až dní vyrovná. Obrazy v tme sú bežné a poznajú ich aj vedci.

Čo nevieme: ako presne vyzerá týždeň v úplnej tme v chatke. Takých štúdií je ako šafranu a české výsledky ešte nevyšli. Čo o ňom vieme, vieme hlavne z praxe. A nič z toho, čo tu čítaš, nesľubuje zdravie. Pobyt v tme je čas pre seba, nie lekárska služba.

Úprimný zoznam toho, čo nevieme, nájdeš pod názvom Čo výskumy o pobyte v tme nehovoria. A ako to vyzerá, keď teóriu odložíš a jednoducho zhasneš, opisujem na stránke Čo je pobyt v tme.

Štúdie sú fajn, ale najviac ma stále učia ľudia, ktorí vyjdú z chatky a zažmurkajú do sadu. Mozog sa tmy nebojí, len sa jej prispôsobí. Strach si do nej často prinesieme sami, ako ukázalo to červené tlačidlo 🙂

Tomáš

Pozrieť sa na voľné termíny

Zdroje

  1. Lewy AJ, Wehr TA, Goodwin FK, et al. (1980). Light suppresses melatonin secretion in humans. Science. doi:10.1126/science.7434030
  2. Aschoff J (1965). Circadian rhythms in man. Science. doi:10.1126/science.148.3676.1427
  3. Czeisler CA, Duffy JF, Shanahan TL, et al. (1999). Stability, precision, and near-24-hour period of the human circadian pacemaker. Science. doi:10.1126/science.284.5423.2177
  4. Gooley JJ, Chamberlain K, Smith KA, et al. (2011). Exposure to room light before bedtime suppresses melatonin onset and shortens melatonin duration in humans. Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism. doi:10.1210/jc.2010-2098
  5. Phillips AJK, Vidafar P, Burns AC, et al. (2019). High sensitivity and interindividual variability in the response of the human circadian system to evening light. Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA. doi:10.1073/pnas.1901824116
  6. Zeitzer JM, Dijk DJ, Kronauer R, et al. (2000). Sensitivity of the human circadian pacemaker to nocturnal light: melatonin phase resetting and suppression. Journal of Physiology. doi:10.1111/j.1469-7793.2000.00695.x
  7. Brainard GC, Hanifin JP, Greeson JM, et al. (2001). Action spectrum for melatonin regulation in humans: evidence for a novel circadian photoreceptor. Journal of Neuroscience. doi:10.1523/JNEUROSCI.21-16-06405.2001
  8. Lockley SW, Brainard GC, Czeisler CA (2003). High sensitivity of the human circadian melatonin rhythm to resetting by short wavelength light. Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism. doi:10.1210/jc.2003-030570
  9. Wehr TA, Moul DE, Barbato G, et al. (1993). Conservation of photoperiod-responsive mechanisms in humans. American Journal of Physiology. doi:10.1152/ajpregu.1993.265.4.R846
  10. Wehr TA (1992). In short photoperiods, human sleep is biphasic. Journal of Sleep Research. doi:10.1111/j.1365-2869.1992.tb00019.x
  11. Yetish G, Kaplan H, Gurven M, et al. (2015). Natural sleep and its seasonal variations in three pre-industrial societies. Current Biology. doi:10.1016/j.cub.2015.09.046
  12. Wright KP Jr, McHill AW, Birks BR, et al. (2013). Entrainment of the human circadian clock to the natural light-dark cycle. Current Biology. doi:10.1016/j.cub.2013.06.039
  13. Mason IC, Grimaldi D, Reid KJ, et al. (2022). Light exposure during sleep impairs cardiometabolic function. Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA. doi:10.1073/pnas.2113290119
  14. Hecht S, Haig C, Chase AM (1937). The influence of light adaptation on subsequent dark adaptation of the eye. Journal of General Physiology. doi:10.1085/jgp.20.6.831; Lamb TD, Pugh EN Jr (2004). Dark adaptation and the retinoid cycle of vision. Progress in Retinal and Eye Research. doi:10.1016/j.preteyeres.2004.03.001; Kalloniatis M, Luu C (2007). Light and Dark Adaptation. Webvision: The Organization of the Retina and Visual System. webvision.pitt.edu/book/part-viii-psychophysics-of-vision/light-and-dark-adaptation/; Wade NJ (2008). Visual purple (Sehpurpur). Perception. doi:10.1068/p3711ed
  15. Hecht S, Shlaer S, Pirenne MH (1942). Energy, quanta, and vision. Journal of General Physiology. doi:10.1085/jgp.25.6.819
  16. Tinsley JN, Molodtsov MI, Prevedel R, et al. (2016). Direct detection of a single photon by humans. Nature Communications. doi:10.1038/ncomms12172
  17. Provencio I, Rodriguez IR, Jiang G, et al. (2000). A novel human opsin in the inner retina. Journal of Neuroscience. doi:10.1523/JNEUROSCI.20-02-00600.2000
  18. Berson DM, Dunn FA, Takao M (2002). Phototransduction by retinal ganglion cells that set the circadian clock. Science. doi:10.1126/science.1067262
  19. Hattar S, Liao HW, Takao M, et al. (2002). Melanopsin-containing retinal ganglion cells: architecture, projections, and intrinsic photosensitivity. Science. doi:10.1126/science.1069609
  20. Boroojerdi B, Bushara KO, Corwell B, et al. (2000). Enhanced excitability of the human visual cortex induced by short-term light deprivation. Cerebral Cortex. doi:10.1093/cercor/10.5.529
  21. Fierro B, Brighina F, Vitello G, et al. (2005). Modulatory effects of low- and high-frequency repetitive transcranial magnetic stimulation on visual cortex of healthy subjects undergoing light deprivation. Journal of Physiology. doi:10.1113/jphysiol.2004.080184
  22. Pitskel NB, Merabet LB, Ramos-Estebanez C, et al. (2007). Time-dependent changes in cortical excitability after prolonged visual deprivation. NeuroReport. doi:10.1097/WNR.0b013e3282f0d2c1
  23. Merabet LB, Hamilton R, Schlaug G, et al. (2008). Rapid and reversible recruitment of early visual cortex for touch. PLoS ONE. doi:10.1371/journal.pone.0003046
  24. Merabet LB, Maguire D, Warde A, et al. (2004). Visual hallucinations during prolonged blindfolding in sighted subjects. Journal of Neuro-Ophthalmology. doi:10.1097/00041327-200406000-00003
  25. Facchini S, Aglioti SM (2003). Short term light deprivation increases tactile spatial acuity in humans. Neurology. doi:10.1212/01.wnl.0000068026.15208.d0
  26. Bexton WH, Heron W, Scott TH (1954). Effects of decreased variation in the sensory environment. Canadian Journal of Psychology. doi:10.1037/h0083596; Heron W (1957). The pathology of boredom. Scientific American. doi:10.1038/scientificamerican0157-52
  27. Orne MT, Scheibe KE (1964). The contribution of nondeprivation factors in the production of sensory deprivation effects: the psychology of the „panic button“. Journal of Abnormal and Social Psychology. doi:10.1037/h0048803
  28. Zubek JP, Flye J, Aftanas M (1964). Cutaneous sensitivity after prolonged visual deprivation. Science. doi:10.1126/science.144.3626.1591
  29. Aschoff J (1985). On the perception of time during prolonged temporal isolation. Human Neurobiology. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/3997587/
  30. Foer J (2008). Caveman: An Interview with Michel Siffre. Cabinet, č. 30. cabinetmagazine.org/issues/30/foer.php; Halberg F, Siffre M, Engeli M, Hillman D (1965). Free-run study of circadian rhythms … during the 2 months of subterranean sojourn of a young adult male. Comptes Rendus de l’Académie des Sciences. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14275971/
  31. Hatchell C (2014). Naked Seeing: The Great Perfection, the Wheel of Time, and Visionary Buddhism in Renaissance Tibet. Oxford University Press. doi:10.1093/acprof:oso/9780199982905.001.0001; Shenten Dargye Ling (2026). Dark retreats. shenten.org/retraites-dans-l-obscurit%C3%A9?lang=en
  32. Reichel-Dolmatoff G (1976). Training for the priesthood among the Kogi of Colombia. Wilbert J (ed.), Enculturation in Latin America, UCLA, s. 265–288. archive.org/details/isbn_0879030372_37
  33. Martin M (1703). A Description of the Western Islands of Scotland (s. 115–116). Andrew Bell, London. archive.org/details/bub_gb_jndbAAAAQAAJ
  34. Pausanias. Popis Řecka 9.39 (překlad Jones WHS, Ormerod HA, Loeb Classical Library). perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.01.0160:book=9:chapter=39
  35. Suedfeld P, Borrie RA (1999). Health and therapeutic applications of chamber and flotation restricted environmental stimulation therapy (REST). Psychology & Health. doi:10.1080/08870449908407346
  36. Kupka M, Malůš M, Charvát M (2019). Terapie tmou: Katamnestická studie. Univerzita Palackého v Olomouci. doi:10.5507/ff.19.24454672; Ostravská univerzita, LF (2017). Effect of long-term absence of light on the changes in the cardiovascular, sensory and endocrine system (SGS10/LF/2017-2018). projekt studentské grantové soutěže. osu.eu/projects-and-grants/?g=4787