Pobyt v tme v histórii: škótski rečníci a Trofóniova veštiareň

Ľahnúť si na celý deň na chrbát, zavrieť dvere aj okná, okolo hlavy omotať pléd a na brucho si položiť kameň. Znie to ako pobyt v tme v podaní niekoho, kto to trošku prehnal. V skutočnosti je to opis toho, ako na škótskych ostrovoch pred viac ako tristo rokmi pracovali rečníci, ktorí skladali svoje prejavy. A v antickom Grécku sa pre veštbu zostupovalo v noci do podzemnej šachty. Tma v histórii má jednoducho viac podôb, než by človek čakal.

Ako sprievodca tmou čítam jej históriu rád, ale s jednou podmienkou: chcem vedieť, čo sa v prameni naozaj píše. Pri týchto dvoch príbehoch sa totiž traduje viac, než je v textoch.

Martin Martin a rečníci v „temnej cele“

Martin Martin vydal roku 1703 v Londýne knihu A Description of the Western Islands of Scotland, teda Opis západných ostrovov Škótska. Druhé, „veľmi opravené“ vydanie vyšlo v roku 1716. V oddiele o dávnych a súčasných zvykoch ostrovanov, na stranách 115 a 116, opisuje zvláštny spôsob štúdia.¹

Týka sa ostrovných rečníkov, ktorí skladali oslavné a rodopisné prejavy. Na celý deň si zavreli dvere aj okná. Ľahli si na chrbát, na brucho si položili kameň a hlavu si zabalili do plédu, takže mali zakryté oči. Tak podľa Martina „pumpovali mozog“ pre rečnícku chválu.¹

A teraz to najlepšie. Martin s iróniou dodáva, že z tejto „temnej cely“ vychádzal štýl, ktorému rozumie málokto.¹ Literárna kritika je teda staršia, než by sa zdalo 🙂

Rečníci, nie bardi

V populárnych článkoch sa z nich zvyčajne stávajú „bardi, ktorí skladali v tme“. Martin však pasáž vzťahuje na rečníkov. Básnik, teda bard, sa v texte objavuje osobitne, ako ten, kto prejavy prednášal.¹ Skladal teda jeden a prednášal druhý. Deľba práce, ktorú by dnes schválil nejeden producent.

Čo z toho vyplýva: v gaelskej tradícii sa tvorivé sústredenie hľadalo v zatemnení a nehybnosti. Čo z toho nevyplýva: aký rozšírený bol tento zvyk, ako dlho sa držal a čo presne rečníkom prinášal. Martin bol pozorovateľ s ironickým úsmevom, nie výskumník, a jeden deň pod plédom nie je týždeň v tme.

Čo sa v mozgu deje v prvej hodine tmy

Či to rečníkom pomáhalo skladať, nevieme. Vieme však, že mozog na tmu reaguje rýchlo. V laboratóriu klesol prah, pri ktorom človek po magnetickej stimulácii zrakovej kôry uvidí záblesk, už po 45 minútach tmy. Zraková kôra bola citlivejšia, nie vypnutá.² Nezávislý pokus to zopakoval so šiestimi ľuďmi, ktorí sedeli v zatemnenej miestnosti a navyše s páskou cez oči.³ Odtiaľ k oslavnej básni je však ešte veľmi ďaleko. A kameň na bruchu v tých pokusoch nikto nemal. Viac o tom, čo robí zrak bez svetla, nájdeš na stránke Zraková deprivácia.

Trofóniova veštiareň: nočný zostup do šachty

Druhý príbeh je oveľa starší. Zapísal ho Pausanias v Opise Grécka, kde líči Trofóniovu veštiareň v Lebadei. Píše, že ju sám navštívil.⁴ Postup je opísaný dosť podrobne:

1. Záujemca o veštbu najprv strávi stanovený počet dní v budove zasvätenej Dobrému duchu a Dobrej šťastene. Očisťuje sa a obetuje.
2. V noci ho umyjú v rieke Herkyne. Potom pije vodu Zabudnutia a vodu Pamäti.
3. Po rebríku zostúpi do umelej podzemnej šachty. Ľahne si na chrbát a nohami napred je vtiahnutý otvorom do svätyne. Tam sa budúcnosť dozvie zrakom alebo sluchom.
4. Po návrate ho kňazi posadia na stolec Pamäti a vypytujú sa ho.
5. Potom ho príbuzní odnesú „ochromeného strachom“, nevníma seba ani okolie. Neskôr sa mu vrátia všetky schopnosti, vrátane schopnosti smiať sa.

Celý opis je v deviatej knihe, v kapitole 39.⁴ Ten posledný detail mám najradšej. Pausanias výslovne zaznamenal, že sa človek znova zasmial. Stolec Pamäti pri chatkách nemáme a aj obyčajnú stoličku ti do chatky dáme len na požiadanie 🙂

Slovo „tma“ v texte nie je

Poctivo priznávam: slovo tma Pausanias výslovne nepoužíva. Nočný zostup do podzemnej šachty ju však dosť jasne naznačuje.⁴ A ešte jedna vec. Nejde o dlhý pobyt v tme, ale o rituál. Kto by z Trofónia robil antický predobraz týždňa v chatke, naťahoval by text viac, než znesie.

Na celom opise ma zaujalo, koľko je v ňom prípravy: dni očisty, nočný kúpeľ, dve vody, rebrík, otvor. Že rámec a očakávania dokážu zážitok výrazne ovplyvniť, ukázal pokus z roku 1964. Desať študentov strávilo štyri hodiny v obyčajnej, normálne osvetlenej tichej miestnosti, ale s „lekárskymi“ kulisami a červeným tlačidlom na poplach. Mali výrazne viac nepokoja a dezorientácie ako desať študentov, ktorí v rovnakej miestnosti dostali neutrálne pokyny.⁵ Tmu pritom nikto z nich nezažil.

Nechcem stanovovať diagnózy podľa antického textu. Ale záujemcu o veštbu u Trofónia čakal rámec ako málokoho. Preto u nás pobyt v tme nepredstavujeme ako skúšku odolnosti. Strach sa dá vyrobiť aj bez tmy.

Čo majú oba príbehy spoločné s pobytom v tme, a čo nie

Oba ukazujú, že ľudia zatemnenie a podzemie používali zámerne a s cieľom: jedni na skladanie, druhí na poznanie budúcnosti. V oboch sa dokonca leží na chrbte, čo je zhoda, ktorá ma pobavila.

Rozdiely sú však veľké. Martin opisuje pracovnú techniku na jeden deň, doma, so zatvorenými oknami. Pausanias opisuje rituál s prípravou, zostupom a návratom. Ani jeden nie je týždeň v chatke a ani jeden nič nemeral. Nevieme, čo tí ľudia prežívali v tele, nevieme, ako často to robili, a pri rečníkoch nevieme ani to, ako dlho sa zvyk držal.

U nás sa z tmy vychádza bez kňazov a bez stolca Pamäti. Ľudia nám po návrate často opisujú ostré svetlo a výrazné chute a vône. Ak chceš porovnanie s ďalšími tradíciami, prečítaj si o tibetskom ústraní v tme alebo o tom, ako Kogiovia vychovávali kňazov v noci.

Ak ťa láka vyskúšať, čo s tebou urobí tma bez kameňa na bruchu a bez rebríka do šachty, mrkni na voľné termíny. A ak si nie si istý, pokojne zavolaj, radi ti poradíme.

Tomáš

Zdroje

1. Martin M (1703). A Description of the Western Islands of Scotland (s. 115–116). Andrew Bell, London. archive.org/details/bub_gb_jndbAAAAQAAJ
2. Boroojerdi B, Bushara KO, Corwell B, et al. (2000). Enhanced excitability of the human visual cortex induced by short-term light deprivation. Cerebral Cortex. doi:10.1093/cercor/10.5.529
3. Fierro B, Brighina F, Vitello G, et al. (2005). Modulatory effects of low- and high-frequency repetitive transcranial magnetic stimulation on visual cortex of healthy subjects undergoing light deprivation. Journal of Physiology. doi:10.1113/jphysiol.2004.080184
4. Pausanias. Popis Řecka 9.39 (překlad Jones WHS, Ormerod HA, Loeb Classical Library). perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.01.0160:book=9:chapter=39
5. Orne MT, Scheibe KE (1964). The contribution of nondeprivation factors in the production of sensory deprivation effects: the psychology of the „panic button“. Journal of Abnormal and Social Psychology. doi:10.1037/h0048803