Fosfény, farby a obrazy pri pobyte v tme: odkiaľ sa berú

Zavri na chvíľu oči a nechaj ich zavreté. Možno sa o pár sekúnd objaví sivá zrnitá hmla, slabé škvrny, ktoré pomaly plávajú, občas záblesk. V tme chatky, kde nevidíš ani ruku pred očami, to býva oveľa výraznejšie. Farby a obrazy pred očami patria k tomu, o čom nám ľudia po pobyte v tme rozprávajú. S Lenčou to počúvame od roku 2013 a za ten čas prešlo chatkami vyše tritisíc ľudí. Tak sa poďme pozrieť, čo o tých svetlách a obrazoch, ktorým sa odborne hovorí fosfény, vie veda a čo nevie.

Fosfény, obrazy a „halucinácie“: tri slová pre podobné veci

Fosfén je vnem svetla, ktoré do oka neprišlo. Kto si niekedy pošúchal zavreté oči, pozná tie iskričky a kruhy. Vo vedeckých článkoch sa stretneš aj so slovom „halucinácia“. Znie desivo, ale v pokusoch nižšie znamená jednoducho obraz, ktorý človek vidí, hoci pred ním nič nie je, a vie o tom. Rozlišujú sa jednoduché vnemy, ako body, záblesky alebo škvrny, a zložité, ako tváre, krajiny alebo predmety. Ďalšie pojmy nájdeš v slovníku.

Čo uvideli ľudia s páskou cez oči

Začnem pokusom Merabeta a kolegov z roku 2004. Trinásť zdravých dospelých nosilo špeciálnu pásku cez oči päť dní po sebe (štúdia uvádza 96 hodín) a každý deň si zážitky nahovárali na diktafón. Zrakové obrazy opísalo desať z trinástich, teda 77 %. Boli jednoduché, ako svetelné body, aj zložité, ako tváre, krajiny alebo zdobené predmety. Zvyčajne začali po prvom dni. A hlavne: ľudia si boli vedomí, že nie sú skutočné.¹

A teraz úprimne o tom, čo ten pokus nehovorí. Nemal kontrolnú skupinu, všetko stojí na tom, čo ľudia sami nahlásili, a ľudí bolo len trinásť. A nebola to tma v miestnosti: mali pásku, okolo seba normálne prostredie a rozprávali sa s ľuďmi.¹ Podobne dopadol neskorší pokus, v ktorom vidiaci dospelí nosili pásku päť dní a učili sa Braillovo písmo. Väčšina z nich mala spontánne zložité zrakové obrazy, zvyčajne od prvého alebo druhého dňa.² Viac o ňom nájdeš v článku Päť dní so zaviazanými očami.

Ešte staršie zmienky pochádzajú z pokusov na McGillovej univerzite v päťdesiatych rokoch. Študenti tam hlásili intenzívne zrakové predstavy, lenže neležali v tme. Mali priesvitné okuliare, ktoré prepúšťali rozptýlené svetlo bez tvaru.³ Prečo z tých pokusov vznikla taká desivá povesť, rozoberám v článku Senzorická deprivácia na McGillovej univerzite.

Zraková kôra pri pobyte v tme nespí, práve naopak

Prečo mozog kreslí, keď nemá z čoho? Napovedia nám to pokusy s transkraniálnou magnetickou stimuláciou (TMS). Cievka pri hlave vyšle krátky magnetický impulz do zrakovej kôry a hľadá sa najslabší impulz, po ktorom človek uvidí záblesk. Tomu sa hovorí prah fosfénov. Čím je nižší, tým je zraková kôra dráždivejšia.

Boroojerdi a kolegovia zistili, že prah fosfénov klesol už po 45 minútach bez svetla a zostal znížený počas celých 180 minút. Po návrate na svetlo sa do 120 minút vrátil na východiskovú hodnotu.⁴ Koľko ľudí merali a či mali pásku, alebo sedeli v tmavej miestnosti, z overenej časti článku nevyplýva. Preto je dobre, že výsledok nezávisle potvrdila skupina okolo Fierra. Šesť ľudí sedelo v zatemnenej miestnosti a navyše s páskou cez oči. Prah významne klesol po 45 minútach a na svetle sa zhruba za pol hodiny vrátil.⁵

A po dlhšom čase? Keď ľudia nosili pásku päť dní, prah po 48 hodinách klesol, ale piaty deň naopak stúpol. Po návrate svetla sa do dvoch hodín vyrovnal.⁶ Mozog teda v tme nepridáva plyn donekonečna. Po prvých dňoch sa preladí inak a po rozsvietení sa rýchlo vráti. Ako sa mozog prispôsobuje, opisujem podrobnejšie v článku Zraková deprivácia a neuroplasticita.

Cesta obrazu vedie z oka zrakovou dráhou až do zrakovej kôry vzadu v hlave. Keď oko v tme nedostáva nič, kôra na konci tej cesty stále pracuje, a ako ukazujú pokusy vyššie, je v prvých hodinách a dňoch dokonca dráždivejšia. Obrazy, o ktorých je tu reč, teda neprichádzajú zvonku.

Ganzfeld: obrazy zo svetla bez tvaru

Do príbehu patrí ešte jeden typ pokusu, ktorý sa s tmou často zamieňa. Ganzfeld (po nemecky „celé pole“) nie je tma. Je to jednoliate, neštruktúrované zorné pole, zvyčajne rozptýlené svetlo, v ktorom sa oko nemá čoho chytiť. Aj tak u väčšiny ľudí vyvoláva obrazy, od jednoduchých až po zložité, snové.⁷

Zaujímavé je meranie mozgových vĺn. Wackermann, Pütz a Allefeld na EEG ukázali, že nejde o zaspávanie. Mozog je pri tom v aktivovanom stave a zmeny v pásme alfa odrážajú presuny pozornosti a vznik vnemov. Tí istí autori mimochodom kriticky odmietajú, aby sa Ganzfeld používal ako dôkaz telepatie.⁷ Takže keď v chatke uvidíš tvár, je to práca tvojho mozgu, nie návšteva 🙂

Ganzfeld aj páska cez oči majú spoločné to, že oko nedostáva žiadny tvar. V tme chatky ho nedostáva tiež, len k tomu chýba aj svetlo. Výsledky z Ganzfeldu preto beriem ako príbuzné, nie ako to isté.

Čo s obrazmi robiť pri pobyte v tme

Skoro nič. Pozerať sa na ne ako na oblaky z okna vlaku: prídu, zmenia tvar, odplávajú. Nemusíš ich naháňať ani odháňať. Čo v nich kto vidí, je jeho vec, a my do toho nezasahujeme. A kto ich nevidí, o nič neprichádza. Pokusy hovoria o väčšine ľudí, nie o všetkých.

Obrazy bývajú len jednou z vecí, ktoré v tme prídu. Ľudia nám hovoria, že sa myseľ najprv „vyzúri“, že sa ozve hlas „čo tu vôbec robím“ a že sa čas rozplynie. Obrazy potom do toho zapadnú ako ďalší kúsok skladačky. Ako pobyt vyzerá deň po dni, nájdeš na stránke Ako prebieha pobyt v tme.

Nech sú tvoje obrazy v tme láskavé.
Tomáš

Zdroje

1. Merabet LB, Maguire D, Warde A, et al. (2004). Visual hallucinations during prolonged blindfolding in sighted subjects. Journal of Neuro-Ophthalmology. doi:10.1097/00041327-200406000-00003
2. Merabet LB, Hamilton R, Schlaug G, et al. (2008). Rapid and reversible recruitment of early visual cortex for touch. PLoS ONE. doi:10.1371/journal.pone.0003046
3. Bexton WH, Heron W, Scott TH (1954). Effects of decreased variation in the sensory environment. Canadian Journal of Psychology. doi:10.1037/h0083596; Heron W (1957). The pathology of boredom. Scientific American. doi:10.1038/scientificamerican0157-52
4. Boroojerdi B, Bushara KO, Corwell B, et al. (2000). Enhanced excitability of the human visual cortex induced by short-term light deprivation. Cerebral Cortex. doi:10.1093/cercor/10.5.529
5. Fierro B, Brighina F, Vitello G, et al. (2005). Modulatory effects of low- and high-frequency repetitive transcranial magnetic stimulation on visual cortex of healthy subjects undergoing light deprivation. Journal of Physiology. doi:10.1113/jphysiol.2004.080184
6. Pitskel NB, Merabet LB, Ramos-Estebanez C, et al. (2007). Time-dependent changes in cortical excitability after prolonged visual deprivation. NeuroReport. doi:10.1097/WNR.0b013e3282f0d2c1
7. Wackermann J, Pütz P, Allefeld C (2008). Ganzfeld-induced hallucinatory experience, its phenomenology and cerebral electrophysiology. Cortex. doi:10.1016/j.cortex.2007.05.003