Päť dní so zaviazanými očami: Braillovo písmo, mozog a pobyt v tme

Predstav si, že ti v pondelok ráno nasadia pásku cez oči, ktorá neprepustí ani lúč, a zložia ti ju až v piatok popoludní. Medzitým sa každý deň štyri až šesť hodín učíš Braillovo písmo a ďalšie dve hodiny hráš hmatové hry. Presne toto absolvovali dobrovoľníci v pokuse Merabeta a kolegov z roku 2008. Keď sa hovorí o tom, čo pobyt v tme robí s mozgom, tento pokus sa cituje často. Poďme ho rozobrať poriadne, aj s tým, čo z neho nevyplýva.

Braillovo písmo sa v našich chatkách za celý čas, čo ich s Lenčou máme, ešte nikto neučil. Napriek tomu ma tento pokus baví viac než väčšina ostatných. Ukazuje totiž, ako ochotne mozog berie prácu, ktorú mu ponúkneš.

Ako pokus vyzeral

• Kto: 47 vidiacich dospelých vo veku 18–35 rokov.¹
• Dve časti: pokus s magnetickou rezonanciou (fMRI) mal 32 ľudí, 16 s páskou a 16 v kontrolnej skupine. Pokus s magnetickou stimuláciou (rTMS) mal 15 ľudí, 7 s páskou a 8 v kontrolnej skupine.
• Páska: neprepúšťala svetlo a nosila sa päť dní, od pondelňajšieho rána do piatkového popoludnia.
• Program: všetci vrátane kontrolnej skupiny mali denne 4–6 hodín výučby Braillovho písma a 2 hodiny hmatových hier. Kontrolná skupina však pásku nosila len pri testoch a výučbe, inak normálne videla.¹

Všimni si, že toto nie je „päť dní v tme“. Je to päť dní bez zraku, ale s ľuďmi naokolo, s výučbou, s hrami a s denným rytmom bežného týždňa. K tomu sa ešte vrátim.

Čo zistili: zraková kôra začala „hmatať“

Výsledky sú štyri a stojí za to prejsť si ich jeden po druhom.¹

1. Čítanie hmatom. Piaty deň rozlišovala skupina s páskou Braillove znaky lepšie než kontrolná skupina. V texte sú čísla 24,3 % proti 29,7 % (p < 0,05). Článok však jednoznačne nehovorí, že ide o chybovosť, takže to beriem ako „o niečo lepšie“ a ďalej by som to nenaťahoval.
2. Skener. Piaty deň sa na fMRI zraková kôra ľudí s páskou aktivovala pri dotyku. Časť mozgu, ktorá má na starosti videnie, sa ozvala, keď sa človek niečoho dotkol.
3. Skúška naruby. Keď vedci piaty deň zrakovú kôru nakrátko narušili magnetickou stimuláciou, čítanie Braillovho písma sa zhoršilo len v skupine s páskou. Chybovosť stúpla z 21,3 % na 28,9 %. V kontrolnej skupine k tomu nedošlo. Zraková kôra teda u ľudí s páskou s hmatom naozaj pomáhala.
4. Obrazy. Väčšina ľudí s páskou mala spontánne zložité zrakové halucinácie, zvyčajne od prvého alebo druhého dňa. Tomu sa podrobne venuje článok o obrazoch a farbách v tme.

Ten tretí bod je pre mňa najsilnejší. Vidieť aktivitu v skeneri je jedna vec. Ukázať, že keď tú oblasť „rozhodíš“, hmat sa zhorší, je druhá. To už nie je len korelácia, to je kúsok dôkazu, že zraková kôra sa do práce naozaj zapojila.

Rýchly návrat: za 24 hodín bolo po všetkom

A teraz pointa celého pokusu. 24 hodín po zložení pásky aktivácia zrakovej kôry pri dotyku zmizla. A magnetická stimulácia už čítanie Braillovho písma nezhoršovala ani v skupine, ktorá pásku nosila.¹ Päť dní „prestavby“, jeden deň návratu.

Prečo by sa zraková kôra mala do hmatu vôbec zapojiť? Pascual-Leone a Hamilton už v roku 2001 vyslovili hypotézu, že oblasti kôry sú špecializované skôr na druh výpočtu než na jeden zmysel a že skryté spojenia medzi zmyslami sa odhalia, keď zrak chýba.² Prehľad z roku 2005 k tomu dodáva, že mozog najprv rýchlo mení silu spojení, ktoré už existujú, a až potom môže tvoriť nové.³ Či v pokuse s páskou išlo o to prvé, pokus priamo nemeral, takže to nechávam ako otvorenú otázku.

Pekne to dopĺňa iná štúdia, v ktorej ľudia nosili pásku rovnako dlho. Pitskel a kolegovia merali u ľudí s páskou päť dní dráždivosť zrakovej kôry: po dvoch dňoch stúpla, piaty deň klesla a po návrate na svetlo sa do dvoch hodín vyrovnala.⁴ Podrobnejšie ju rozoberám v článku o zrakovej deprivácii a neuroplasticite.

Čo autori sami priznávajú

Toto mám na vede rád. Autori sami vymenovali, kde má ich pokus slabiny:¹

• chýba presné zmapovanie zrakovej kôry, takže nevieme úplne presne, ktoré jej časti sa zapojili,
• v skeneri išlo o pasívny dotyk, nie o skutočné čítanie, takže obraz je skôr orientačný,
• aktivácia v skeneri nekorelovala s výkonom, takže „viac aktivity“ automaticky neznamenalo „lepšie čítanie“,
• výsledky sa podľa autorov nedajú len tak preniesť na nevidiacich, takže opatrne so zovšeobecňovaním.

A ešte jedna drobnosť z plného textu: v metodike a vo výsledkoch sa pri Braillových dátach uvádza rôzny počet ľudí (22 a 15). Skupiny sú navyše malé, v pokuse so stimuláciou len sedem ľudí s páskou. Na veľké závery je to tenký ľad.

Páska nie je chatka: čo pokus hovorí o pobyte v tme

Rozdiely sú veľké a je fér povedať ich nahlas:

• v pokuse bola páska cez oči, u nás je tma v celej chatke,
• v pokuse boli ľudia medzi ostatnými, u nás si v chatke sám so sebou,
• v pokuse mali šesť až osem hodín programu denne, u nás nemáš žiadny program, len čas pre seba,
• v pokuse sa cielene trénoval hmat, u nás si telo s hmatom poradí, ako samo uzná.

Hmat má však v chatke prácu aj bez Braillovho písma. Termosku nájdeš na poličke v predsieni, hrnček na poličke pri posteli, veci na háčikoch, kanvicu po pamäti. Kto k nám ide, nemusí sa báť, že by sa v tme „stratil“. A kto by čakal, že po týždni odíde s mozgom prestavaným natrvalo, toho asi sklamem. Pokus skôr ukazuje, aký pružný mozog je, než že by sa v tme niečo natrvalo menilo.

Čo vídame my: ľudia nám rozprávajú o farbách a obrazoch pred očami a po návrate o ostrom svetle, chutiach a vôňach. Či to má niečo spoločné s tým, čo Merabet videl v skeneri, nevieme. Vedu aj prax máme radi, len ich nechceme miešať dokopy. Čo sa v tme po pár hodinách deje s hmatom a sluchom, opisuje článok o hmate a sluchu v tme, a ucelený výklad nájdeš na stránke Zraková deprivácia.

Ak si nie si istý, či zvládneš päť dní bez zraku, pokojne začni jednou nocou alebo tromi. Asi 80 % ľudí, ktorí skúsia tri noci, odchádza s tým, že chceli viac. Ale to zistíš až na mieste 🙂 Odísť môžeš kedykoľvek, nikto ťa nezamyká.

Držíme palce – Tomáš a Lenča

P.S. Keby si si chcel do tmy predsa len vziať Braillovu abecedu, pokojne. Môžeš a nemusíš. Len ti ju neprídeme opravovať, potrebovali by sme na to rozsvietiť 😉

Zdroje

1. Merabet LB, Hamilton R, Schlaug G, et al. (2008). Rapid and reversible recruitment of early visual cortex for touch. PLoS ONE. doi:10.1371/journal.pone.0003046
2. Pascual-Leone A, Hamilton R (2001). The metamodal organization of the brain. Progress in Brain Research. doi:10.1016/s0079-6123(01
3. Pascual-Leone A, Amedi A, Fregni F, Merabet LB (2005). The plastic human brain cortex. Annual Review of Neuroscience. doi:10.1146/annurev.neuro.27.070203.144216
4. Pitskel NB, Merabet LB, Ramos-Estebanez C, et al. (2007). Time-dependent changes in cortical excitability after prolonged visual deprivation. NeuroReport. doi:10.1097/WNR.0b013e3282f0d2c1