Tibetské ústranie v tme: čo vieme o pobytoch v tme v Tibete

Keď sa povie pobyt v tme, veľa ľudí si predstaví tibetského mnícha, ktorý sedí mesiace v jaskyni a svieti mu len jeho vlastné vnútro. Pekný obrázok. Lenže koľko z neho stojí v prameňoch a koľko dopísal internet? Skúsil som tibetské ústranie v tme rozmotať len podľa toho, čo sa dá doložiť z odbornej literatúry. Vyšlo z toho kratšie rozprávanie, než by človek čakal. O to je poctivejšie.

Tibet k tomu, čo s Lenčou robíme, patrí asi ako Himaláje k turistike: aj ten, kto tam nikdy nebol, o ňom niečo počul. Práve preto chcem, aby tu stálo len to, čo obstojí.

Čo o ústraní v tme píše odborná kniha

Najsolídnejší zdroj, ktorý k téme máme, je kniha C. Hatchella Naked Seeing (Nahé videnie), ktorú v roku 2014 vydalo Oxford University Press.¹ Podtitul hovorí o Veľkej dokonalosti, Kolese času a vizionárskom budhizme v renesančnom Tibete. Znie to ako kapitola z fantasy, ale je to odborná práca o textoch a náuke.

Hatchell skúma vizionárske jógy v tibetskom böne a budhizme. Meditujúci v nich pobýva v tmavej miestnosti, alebo naopak hľadí do otvorenej oblohy, a to preto, aby zakúsil svetelné vízie.¹ Všimni si to „alebo“. Tma tu nie je cieľom sama osebe. Je to jedna z dvoch ciest, ktoré vedú k tomu istému.

Kniha sa venuje Kálačakre čiže Kolesu času a Veľkej dokonalosti (tibetsky rdzogs chen, po slovensky zvyčajne dzogčen). Obsahuje aj preklady troch textov. Medzi nimi je bönský spis Advice on the Six Lamps, teda Rady o šiestich lampách.¹

Jednu vec však musím povedať nahlas. Hatchell píše o literatúre a náuke, nie o fyziológii. Nikto v tej knihe nemeral melatonín ani tep. Kto by z nej vyvodzoval, čo tma robí so zdravím, robil by z nej niečo, čím nie je.¹

Ústranie v tme sa praktizuje aj dnes

Tradícia nezostala len v knihách. Bönské centrum Shenten Dargye Ling v Blou vo Francúzsku, ktoré vedie Yongdzin Tenzin Namdak Rinpoche, ponúka osobné ústranie v tme. Na svojich stránkach ho spája s praxou, ktorej hovorí thögal. Prebieha v dome, ktorý postavili v roku 2010.¹

A teraz číslo, pri ktorom sa oplatí chvíľu zastaviť. Podľa centra tam veľa praktizujúcich absolvovalo ústranie na 49 dní. Kratšie ústrania trvajú dni až týždne.¹ Štyridsaťdeväť dní je sedem týždňov. U nás volí týždeň asi osem ľudí z desiatich a pre väčšinu z nich je to vopred dosť veľké sústo. Keď budeš mať pocit, že týždeň v tme je strašne dlhý, spomeň si na Blou 🙂

Čo nevieme a prečo to tu nenájdeš

Keď budeš o tibetskom ústraní v tme čítať na internete, narazíš na kopu tibetských pojmov, presných dĺžok, stupňov a názvov kníh. Časť z nich možno sedí. Lenže keď som hľadal, kde sú doložené v odbornom zdroji, pri niekoľkých som nič spoľahlivé nenašiel. Tak ich sem nepíšem. Nie preto, že by boli nevyhnutne nesprávne, ale preto, že nechcem ďalej šíriť niečo, čo neviem podložiť.

Konkrétne neviem:

• Ako sa po tibetsky správne volá samotné ústranie v tme. V overenom zdroji som ten názov nenašiel, takže ti nebudem podsúvať slovo, ktoré by si potom s istotou opakoval priateľom.
• Aká presne je táto prax stará a koľko ľudí ju kedy praktizovalo. Kniha aj centrum hovoria o náuke a o dnešku, nie o štatistike, takže si pokojne môžeš nechať priestor na údiv.
• Čo sa počas takého ústrania deje v tele. Žiadny z uvedených zdrojov to nemeral, a preto odo mňa nebudeš počuť ani jeden sľub.

Svetelné vízie v tme a čo k nim hovorí veda

Tibetské texty hovoria o víziách svetla. Zaujímavé je, že s obrazmi v tme má skúsenosť aj laboratórium. Trinásť zdravých dospelých nosilo päť dní po sebe (96 hodín) špeciálnu pásku cez oči a zážitky si denne nahrávali. Desiati z nich opísali, že vidia jednoduché svetelné body aj zložité obrazy, napríklad tváre, krajiny alebo zdobené predmety. Zvyčajne to začalo po prvom dni a všetci vedeli, že to nie je skutočné.² Pozor, išlo o pásku, nie o tmavú miestnosť, a štúdia nemala kontrolnú skupinu.

Podobné obrazy vznikajú aj v takzvanom Ganzfelde, keď človek hľadí do jednoliateho, neštruktúrovaného zorného poľa. Meranie mozgových vĺn ukázalo, že nejde o zaspávanie, ale o bdelý a aktívny mozog. Autori zároveň odmietajú vykladať to ako dôkaz telepatie.³ A u nás v chatkách? Ľudia nám často hovoria, že v tme vidia farby a obrazy. Viac o tom nájdeš v článku o obrazoch a farbách v tme.

Nechcem tým povedať, že tibetské vízie sú „len“ mozog, ktorý si v tme prehráva obrázky. To by bolo rovnako nepoctivé ako tvrdiť, že ide o zjavenie. Laboratórium opisuje, čo sa deje v mozgu. Tradícia opisuje, čo s tým človek robí a prečo. Sú to dva rôzne jazyky a ja nemám potrebu prekladať jeden do druhého.

Pobyt v tme u nás: bez náuky a bez majstrov

A teraz úprimne o nás. Nevyznávame žiadne náboženstvo, nikomu nič nevnucujeme a nie sme žiadni „majstri z východu“. Do chatiek pri Kutnej Hore nevozíme tibetskú náuku, ponúkame tmu, ticho a čas.

V každej chatke je karimatka a meditačný vankúšik. Kto si privezie vlastnú prax, či už tibetskú, kresťanskú, alebo len chuť chvíľu sedieť a dýchať, môže ju tu praktizovať. Kto si žiadnu neprivezie, o nič nepríde. Môže spať, ležať, premýšľať, alebo nepremýšľať vôbec. Môžeš a nemusíš, to je sloboda.

A ešte jeden rozdiel oproti kláštoru. Vypínač patrí tebe, takže tmu si urobíš aj zrušíš sám. Dvere sa nezamykajú a my sme päťdesiat metrov odtiaľ. Tma u nás neútočí. Je to priestor, s ktorým naložíš po svojom. Ako to vyzerá v praxi, ukazuje stránka Ako prebieha pobyt v tme.

Ak ťa k tme priviedla tibetská tradícia, je to dobrá cesta, len počítaj s tým, že ti u nás nikto nebude vykladať náuku. Ak o Tibete nevieš vôbec nič a láka ťa len pokoj, tiež dobre. Tme je to jedno 🙂

Uvidíme sa v tme – Tomáš a Lenča

Zdroje

1. Hatchell C (2014). Naked Seeing: The Great Perfection, the Wheel of Time, and Visionary Buddhism in Renaissance Tibet. Oxford University Press. doi:10.1093/acprof:oso/9780199982905.001.0001; Shenten Dargye Ling (2026). Dark retreats. shenten.org/retraites-dans-l-obscurit%C3%A9?lang=en
2. Merabet LB, Maguire D, Warde A, et al. (2004). Visual hallucinations during prolonged blindfolding in sighted subjects. Journal of Neuro-Ophthalmology. doi:10.1097/00041327-200406000-00003
3. Wackermann J, Pütz P, Allefeld C (2008). Ganzfeld-induced hallucinatory experience, its phenomenology and cerebral electrophysiology. Cortex. doi:10.1016/j.cortex.2007.05.003