Mars-500: spánok v izolácii 520 dní a v čom je pobyt v tme iný

Predstav si, že za sebou zavrieš dvere a otvoríš ich až o sedemnásť mesiacov. Šesť ľudí to naozaj urobilo, v simulácii letu na Mars. Občas mi niekto do telefónu povie: „Týždeň v tme? To je ako let na Mars.“ Nie je 🙂 Ale porovnanie sa hodí, pretože dlhá izolácia a pobyt v tme majú spoločnú jednu vec: vnútorné hodiny v nich prichádzajú o zvyčajný orientačný bod, teda o slnko. Čo sa v takej izolácii deje so spánkom, sa dá zmerať. A zmeralo sa to.

Sám som si týždeň v tme odležal a pokusy v izolácii ma zaujímajú hlavne preto, že sa nás ľudia pýtajú, čo s nimi tma urobí. Lenže úprimná odpoveď začína tým, že izolácia a tma nie sú to isté.

Mars-500: 520 dní v izolácii a spánok pod drobnohľadom

Projekt Mars-500 simuloval let na Mars. Šesťčlenná medzinárodná posádka žila 520 dní, teda asi 17 mesiacov, v uzavretej izolácii. Každý mal celý čas na zápästí prístroj, ktorý nepretržite zaznamenával pohyb a svetlo. Dokopy to dalo 4,396 milióna minút záznamu, čo je vyše ôsmich rokov. K tomu posádka každý týždeň vypĺňala na počítači testy pozornosti a záťaže, celkovo ich bolo 888.¹

Toľko dát o spánku málokto nazbiera ani za celý život. Čo z nich vyšlo:

• Posádka sa čoraz menej hýbala. Autori to v názve štúdie nazývajú hypokinézou, po slovensky jednoducho nedostatkom pohybu. Po mesiacoch v plechovke zlenivie každý.
• Viac spali a viac odpočívali. Čas spánku a pokoja sa počas misie predlžoval.
• Svetla ubúdalo. Množstvo svetla, ktoré zachytili, počas misie klesalo, takže vnútorné hodiny dostávali čoraz slabší signál.
• Väčšina mala aspoň jeden problém. Horšiu kvalitu spánku, výpadky pozornosti alebo zmenenú periódu či načasovanie spánku a bdenia. Autori to vykladajú tak, že sa vnútorné hodiny nedostatočne synchronizovali.¹

Šesť ľudí, šesť rôznych príbehov

Všimni si slová „väčšina“ a „aspoň jeden“. Posádka nereagovala ako jeden muž. Problémy sa líšili, raz horší spánok, inokedy výpadky pozornosti alebo posunutý rytmus, a nie každý nejaký mal. Šesť ľudí v rovnakom module, s rovnakým jedlom a rovnakým svetlom, a aj tak každý reagoval po svojom.

Toto poznám z chatiek, aj keď v úplne inej mierke. Niekto prvé dni hlavne spí. Iný najprv počúva, ako mu hlava frfle, že toto celé nemá zmysel. Niekto vidí v tme farby a obrazy, iný nie. Rovnaká chatka, rovnaká tma, rôzni ľudia.

A teraz obmedzenia, pretože bez nich by to nebolo poctivé: ľudí bolo len šesť, podmienky boli výnimočné a hlavne nešlo o tmu, ale o dlhú izoláciu.¹ Zo šiestich ľudí sa nedá usudzovať na všetkých, dá sa len ukázať, čo sa môže stať.

Kratšia verzia: deväť dní v bunkri bez hodín

Sedemnásť mesiacov je extrém. Našej mierke je bližšie prípadová štúdia, v ktorej jediný muž zostal na deväť dní a nocí zatvorený v bunkri.

Ten posledný detail mám rád. Vždy si myslel, že je skôr. Takže kto chodí neskoro do práce, má teraz výhovorku s citáciou 😉 Vážne však: presne toto nám ľudia po pobyte v tme hovoria tiež, čas sa im rozplynie. Viac o tom, prečo sa to deje, nájdeš v článku o vnímaní času pri pobyte v tme.

Prečo izolácia nie je pobyt v tme

Mars-500 aj bunker sa hodia ako ukážka, čo robí s vnútornými hodinami život bez slnka a bez hodiniek. Pobyt v tme je však iný v niekoľkých veciach, ktoré nie sú kozmetické:

• Dĺžka. Posádka bola v module 520 dní. K nám ľudia chodia na noc, na tri noci alebo na týždeň, a kto by chcel zostať dlhšie, nejako sa dohodneme. Týždeň si vyberá asi 80 % ľudí, čo je niečo vyše stotiny času, ktorý strávila posádka v module.
• Svetlo. V module sa svietilo, len svetla postupne ubúdalo. V bunkri bolo šero. V chatke je úplná tma a vypínač máš ty. Kedykoľvek si môžeš rozsvietiť.
• Dvere. Do chatky ideš dobrovoľne, nikto ťa nezamyká a kedykoľvek môžeš odísť. Sprievodca býva 50 metrov od chatiek a chodí s jedlom, takže v núdzi mu môžeš dať vedieť.
• Ľudia. Posádku tvorilo šesť ľudí, ktorí boli sedemnásť mesiacov stále spolu. V tme si sám, alebo vo dvojici v chatke Lásky. Žiadne testy na počítači, žiadny rozvrh, len ty a tvoja hlava.
• Návrat. O pár dní vyjdeš von do obyčajného dňa. Nemusíš čakať, kým „priletíš“ späť na Zem.

Čo si z toho vziať, keď zvažuješ týždeň v tme

Možno teraz máš v hlave otázku: „Nerozhádže sa mi spánok ako tej posádke?“ Nemám štúdiu, ktorá by zmerala spánok po týždni v našej chatke, a nebudem predstierať, že ju mám. Mám len to, čo od ľudí počúvame po návrate: prvé dni dospávali, konečne sa vyspali a strach vopred bol väčší ako to, čo potom v tme naozaj zažili. Tma v chatke nie je skúška odolnosti na sedemnásť mesiacov. Je to pár dní, keď nemusíš nič.

Jedna vec z Mars-500 sa však hodí aj do chatky: pohyb. Posádka sa postupne prestala hýbať. Karimatku v chatke nemáš len na ozdobu a ponaťahovať sa dá aj potme.

Ak chceš vedieť, ako sa správajú vnútorné hodiny v inom dlhom extréme, pozri si článok o polárnej noci a cirkadiánnom rytme. A ak ťa láka vyskúšať si, ako tvoje hodiny bežia bez budíka, nemusíš kvôli tomu letieť na Mars. Stačí Lomec pri Kutnej Hore 🙂

Tomáš

Zdroje

1. Basner M, Dinges DF, Mollicone D, et al. (2013). Mars 520-d mission simulation reveals protracted crew hypokinesis and alterations of sleep duration and timing. Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA. doi:10.1073/pnas.1212646110
2. Bonmati-Carrion MA, Revell VL, Cook TJ, et al. (2020). Living without temporal cues: a case study. Frontiers in Physiology. doi:10.3389/fphys.2020.00011