Preskočiť na obsah

Slovník pojmov okolo pobytu v tme

Abecedný slovník pojmov okolo pobytu v tme: od adaptácie na tmu cez melatonín a melanopsín po zrakovú kôru, vrátane slov, ktoré používame v chatkách.

Kanvička na čaj v chatke, slovník pojmov okolo pobytu v tme

Melanopsín, zeitgeber, skotopické videnie. Keď píšem o pobyte v tme a o tom, čo o tme hovoria štúdie, tieto slová sa obísť nedajú. A bez vysvetlenia sa potom text číta ako návod na práčku v cudzom jazyku 🙂

Preto som ich spísal na jedno miesto. Pobyty v tme pripravujeme s Lenčou od roku 2013, a tak som pridal aj pár slov z chatiek, kde ich počuješ denne. Heslá sú podľa abecedy, pri každom nájdeš pár viet a odkaz tam, kde sa dozvieš viac. Štúdie, z ktorých vychádzam, rozoberám na stránke Výskumy pobytu v tme.

Adaptácia na tmu

Ako oko po zhasnutí postupne naberá citlivosť. Najprv sa prispôsobujú čapíky, okolo piatej až ôsmej minúty ich vystriedajú tyčinky a zhruba po 40 minútach je citlivosť na maxime.1 Viac v článku Adaptácia oka na tmu.

Aktigrafia a aktogram

Meranie pohybu náramkom na zápästí, z ktorého sa dá vyčítať, kedy človek spí a kedy bdie. Nosila ho napríklad posádka simulovanej misie na Mars, ktorá strávila 520 dní v izolácii.2 Aktogram je graf takého záznamu, deň pod dňom. Viac v článku Izolácia Mars-500 a spánok.

Cirkadiánny rytmus

Rytmus tela s periódou zhruba jedného dňa, z latinského circa diem. Riadi spánok, telesnú teplotu aj melatonín a u ľudí trvá v priemere 24,18 hodiny.3 Viac v článku Cirkadiánny rytmus bez svetla.

Čapíky

Bunky sietnice na denné videnie, farby a detaily. V tme sa prispôsobia ako prvé, čoskoro však narazia na svoje hranice a odovzdajú štafetu tyčinkám.1 Viac na stránke Zraková deprivácia.

Dvojfázový spánok

Spánok rozdelený na dva úseky s bdením medzi nimi. V laboratóriu sa objavil pri 14 hodinách tmy denne,4 v troch dnešných spoločnostiach bez elektriny však nie.5 Viac v článku Dvojfázový spánok pri 14 hodinách tmy.

Epifýza

Šišinka, malá žľaza uprostred mozgu, ktorá v noci vylučuje melatonín. Pokyn na to dostáva od vnútorných hodín v suprachiazmatickom jadre. Viac v článku Melatonín pri pobyte v tme.

Flotácia (floating)

Ležanie vo vode s epsomskou soľou, zohriatej zhruba na 34 °C, bez svetla a bez zvukov.6 Je to príbuzná, ale iná vec ako pobyt v tme. Rozdiel vysvetľujem na stránke Čo je pobyt v tme.

Fosfény

Záblesky a svetelné škvrny, ktoré vidíš bez svetla, napríklad keď si pretrieš oči. Vedci ich vyvolávajú magnetickými pulzmi a podľa toho, aký slabý pulz stačí, merajú dráždivosť zrakovej kôry.7 Súvisí s nimi článok Obrazy a farby v tme.

Fotoperióda

Pomer svetla a tmy počas dňa. Keď Thomas Wehr nechal ľudí v laboratóriu žiť v režime 10 hodín svetla a 14 hodín tmy, predĺžila sa im nočná sekrécia melatonínu aj spánok.8,9 Viac v článku Melatonín pri pobyte v tme.

Ganzfeld

Po nemecky „celé pole“. Zorné pole, v ktorom sa oko nemá čoho chytiť, väčšinou rovnomerne rozptýlené svetlo. Väčšina ľudí v ňom po čase začne vidieť obrazy, a mozog pritom nezaspáva, je bdelý.10 Nie je to tma, ale je to príbuzný jav. Viac nájdeš v článku Obrazy a farby v tme.

Chamber REST

Odborné označenie pre pobyt v zatemnenej miestnosti bez zvukov, kde človek väčšinou leží. Sedenia vo výskume trvali najviac 24 hodín.6 Viac v článku REST, obmedzenie podnetov vo výskume.

Chatka

U nás drevená stavba pre jedného, v chatke Lásky pre pár, s posteľou 200 × 90 cm, sprchou, toaletou a tmou, v ktorej nevidíš ani ruku pred očami. Máme ich päť: Priateľstva, Pokoja, Zdravia, Slobody a Lásky. Viac na stránke Naše centrum pri Kutnej Hore.

ipRGC

Skratka pre gangliové bunky sietnice, ktoré sú vďaka melanopsínu samy citlivé na svetlo. Obraz nevidia, ale hlásia vnútorným hodinám, že je svetlo.11,12 Viac v článku Melanopsín a vnútorné hodiny.

Izolácia bez časových signálov

Pokus, pri ktorom človek žije bez hodín, denného svetla a správ zvonku, napríklad v bunkri alebo v jaskyni. Vnútorné hodiny potom bežia vlastným tempom a ľudia ľahko stratia prehľad o čase.13,14 Nadväzuje článok Vnímanie času pri pobyte v tme.

Luxy

Jednotka osvetlenia. Pre predstavu: na polovicu potlačilo melatonín v priemere už 24,6 luxu, teda svetlo obyčajnej izby.15 Pre vnútorné hodiny však luxy nie sú ideálnou mierou, pretože tie sú najcitlivejšie na modrú.16 Viac v článku Svetlo z obrazoviek a melatonín.

Melanopsín

Pigment citlivý na svetlo vo vnútornej vrstve sietnice, u človeka opísaný v roku 2000.17 Neslúži na videnie, ale na nastavovanie vnútorných hodín. Viac v článku Melanopsín a vnútorné hodiny.

Melatonín

Hormón tmy. Epifýza ho vylučuje v noci a svetlo jeho tvorbu brzdí, aj to obyčajné izbové.18,19 Viac v článku Melatonín pri pobyte v tme.

Metamodálny mozog

Hypotéza, podľa ktorej oblasti mozgovej kôry nie sú viazané na jeden zmysel, ale na určitý typ úlohy. Keď chýba zrak, môže sa „zraková“ kôra zapojiť do hmatu alebo sluchu.20 Viac v článku Zraková deprivácia a neuroplasticita.

Modré svetlo

Krátkovlnné svetlo, ktoré najviac brzdí melatonín, s vrcholom okolo 446–477 nm.21 V inom pokuse posunulo vnútorné hodiny dvakrát viac ako zelené.16 Viac v článku Svetlo z obrazoviek a melatonín.

Nástup melatonínu

Chvíľa, keď večer začne stúpať hladina melatonínu, teda začiatok biologickej noci. Izbové svetlo pred spaním ho oddialilo u 99 % ľudí,19 pri kempovaní bez umelého svetla sa naopak priblížil k západu slnka.22 Viac v článku Kempovanie a vnútorné hodiny.

Neuroplasticita

Schopnosť mozgu meniť svoje spojenia podľa toho, čo dostáva a čo robí. Podľa prehľadu z roku 2005 je to bežná vlastnosť mozgu, nie výnimka.23 Viac v článku Zraková deprivácia a neuroplasticita.

Obrazy v tme

Farby, svetlá, tváre alebo krajiny, ktoré ľudia vidia bez svetla. Z trinástich zdravých ľudí s páskou cez oči ich zažilo desať, väčšinou až od druhého dňa, a každý z nich vedel, že nie sú skutočné.24 Celé to rozoberá článok Obrazy a farby v tme.

Praktizujúci

Tak hovoríme ľuďom, ktorí sú v tme. Pobyt v tme totiž nie je niečo, čo ti niekto naservíruje, ale niečo, čo sám praktizuješ. Viac na stránke Ako prebieha pobyt v tme.

Predsieň

Malý priestor medzi vonkajším svetom a tmavou časťou chatky. Je v nej polička na jedlo a termosku a odovzdáva sa v nej jedlo bez toho, aby dnu prenikol jediný lúč svetla. Viac na stránke Ako prebieha pobyt v tme.

REST

Skratka z angličtiny pre obmedzenie podnetov z prostredia. Zaviedli ju Peter Suedfeld a Roderick Borrie namiesto strašidelnej „zmyslovej deprivácie“ a patrí pod ňu chamber REST aj flotácia.6 Viac v článku REST, obmedzenie podnetov vo výskume.

Rodopsín

Zrakový purpur, farbivo v tyčinkách. Svetlo ho odfarbuje, v tme sa obnovuje a práve táto obnova určuje, ako rýchlo si oko zvykne na tmu. Ako prvý ho v roku 1876 opísal Franz Boll.1 Viac v článku Rodopsín, farbivo tyčiniek.

Rozsvietenie

Koniec pobytu v tme alebo jeho prerušenie. Vypínač máš celý čas po ruke a rozsvietiť môžeš kedykoľvek. Po dlhšej tme svetlo oslní, tak daj očiam chvíľku. Viac na stránke Ako prebieha pobyt v tme.

Sietnica

Tenká vrstva nervového tkaniva v zadnej časti oka. Sú v nej tyčinky, čapíky aj bunky s melanopsínom a začína v nej zraková dráha do mozgu. Viac na stránke Zraková deprivácia.

Skotopické videnie

Videnie za šera a v tme, ktoré zabezpečujú tyčinky. Je čiernobiele a najcitlivejšie mimo stredu zorného poľa, preto slabú hviezdu uvidíš skôr kútikom oka. Viac v článku Adaptácia oka na tmu.

Sprievodca

Človek, ktorý sa o teba počas pobytu stará: nosí jedlo do predsiene, býva 50 metrov od chatiek, a keď potrebuješ, dáš mu vedieť. U nás sme to my dvaja s Lenčou. Viac na stránke Kto sme.

Suprachiazmatické jadro (SCN)

Hlavné vnútorné hodiny tela, malý zhluk buniek v mozgu tesne nad skrížením zrakových nervov. Správy o svetle mu posielajú bunky sietnice s melanopsínom.11,12 Viac v článku Melanopsín a vnútorné hodiny.

Tyčinky

Veľmi citlivé bunky sietnice, ktoré slúžia na videnie v tme. Oku zvyknutému na tmu stačí, keď tyčinky pohltia 5 až 14 kvánt svetla.25 Viac v článku Vidí oko jeden fotón v tme?

Vnútorná desynchronizácia

Stav, keď sa rytmy v tele rozídu. V bunkri v Andechse jednému človeku bežal spánok a bdenie v rytme 32,6 hodiny, zatiaľ čo telesná teplota si držala rytmus 24,7 hodiny.13 Viac v článku Cirkadiánny rytmus bez svetla.

Voľne bežiaci rytmus

Rytmus, ktorý ide vlastným tempom, pretože ho nič zvonku nenastavuje. Príklad: muž, ktorý pobudol deväť dní v bunkri pri stále rovnakom šere, mal rytmy, ktorých perióda sa pohybovala medzi 24 a 25 hodinami.26 Viac v článku Cirkadiánny rytmus bez svetla.

Zeitgeber

Po nemecky „darca času“. Vonkajší signál, ktorý nastavuje vnútorné hodiny. Najsilnejšie je svetlo, úlohu však hrá aj jedlo alebo kontakt s ľuďmi. Viac v článku Cirkadiánny rytmus bez svetla.

Zmyslová deprivácia

Obmedzenie podnetov pre viac zmyslov naraz, niekedy sa hovorí senzorická deprivácia. Ani preslávené pokusy na McGillovej univerzite z 50. rokov však neprebiehali v tme: ľudia mali priesvitné okuliare a kartónové manžety na rukách.27 Viac v článku Senzorická deprivácia a pokusy na McGillovej univerzite.

Zraková deprivácia

Stav, keď do mozgu neprichádza obraz. Vedci ju zvyčajne navodzujú páskou cez oči,24,28 pri pobyte v tme ju zabezpečí tma v celej chatke. Viac na stránke Zraková deprivácia.

Zraková kôra

Časť mozgovej kôry v tylovom laloku, kde vzniká obraz. Bez svetla sa nevypne: po 45 minútach tmy je dráždivejšia7 a po piatich dňoch s páskou sa zapája aj do hmatu.28 Viac v článku Zraková deprivácia a neuroplasticita.

Chýba ti tu nejaké slovo, alebo ti niektoré vysvetlenie nedáva zmysel? Napíš nám, rád ho doplním. A ak ťa po všetkých tých pojmoch láka vyskúšať si tmu na vlastnej koži, mrkni na stránku Čo je pobyt v tme, prípadne sa rovno pozri na voľné termíny.

Tomáš

Voľné termíny pobytu v tme

Zdroje

  1. Hecht S, Haig C, Chase AM (1937). The influence of light adaptation on subsequent dark adaptation of the eye. Journal of General Physiology. doi:10.1085/jgp.20.6.831; Lamb TD, Pugh EN Jr (2004). Dark adaptation and the retinoid cycle of vision. Progress in Retinal and Eye Research. doi:10.1016/j.preteyeres.2004.03.001; Kalloniatis M, Luu C (2007). Light and Dark Adaptation. Webvision: The Organization of the Retina and Visual System. webvision.pitt.edu/book/part-viii-psychophysics-of-vision/light-and-dark-adaptation/; Wade NJ (2008). Visual purple (Sehpurpur). Perception. doi:10.1068/p3711ed
  2. Basner M, Dinges DF, Mollicone D, et al. (2013). Mars 520-d mission simulation reveals protracted crew hypokinesis and alterations of sleep duration and timing. Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA. doi:10.1073/pnas.1212646110
  3. Czeisler CA, Duffy JF, Shanahan TL, et al. (1999). Stability, precision, and near-24-hour period of the human circadian pacemaker. Science. doi:10.1126/science.284.5423.2177
  4. Wehr TA (1992). In short photoperiods, human sleep is biphasic. Journal of Sleep Research. doi:10.1111/j.1365-2869.1992.tb00019.x
  5. Yetish G, Kaplan H, Gurven M, et al. (2015). Natural sleep and its seasonal variations in three pre-industrial societies. Current Biology. doi:10.1016/j.cub.2015.09.046
  6. Suedfeld P, Borrie RA (1999). Health and therapeutic applications of chamber and flotation restricted environmental stimulation therapy (REST). Psychology & Health. doi:10.1080/08870449908407346
  7. Boroojerdi B, Bushara KO, Corwell B, et al. (2000). Enhanced excitability of the human visual cortex induced by short-term light deprivation. Cerebral Cortex. doi:10.1093/cercor/10.5.529
  8. Wehr TA (1991). The durations of human melatonin secretion and sleep respond to changes in daylength (photoperiod). Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism. doi:10.1210/jcem-73-6-1276
  9. Wehr TA, Moul DE, Barbato G, et al. (1993). Conservation of photoperiod-responsive mechanisms in humans. American Journal of Physiology. doi:10.1152/ajpregu.1993.265.4.R846
  10. Wackermann J, Pütz P, Allefeld C (2008). Ganzfeld-induced hallucinatory experience, its phenomenology and cerebral electrophysiology. Cortex. doi:10.1016/j.cortex.2007.05.003
  11. Berson DM, Dunn FA, Takao M (2002). Phototransduction by retinal ganglion cells that set the circadian clock. Science. doi:10.1126/science.1067262
  12. Hattar S, Liao HW, Takao M, et al. (2002). Melanopsin-containing retinal ganglion cells: architecture, projections, and intrinsic photosensitivity. Science. doi:10.1126/science.1069609
  13. Aschoff J (1965). Circadian rhythms in man. Science. doi:10.1126/science.148.3676.1427
  14. Aschoff J (1985). On the perception of time during prolonged temporal isolation. Human Neurobiology. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/3997587/
  15. Phillips AJK, Vidafar P, Burns AC, et al. (2019). High sensitivity and interindividual variability in the response of the human circadian system to evening light. Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA. doi:10.1073/pnas.1901824116
  16. Lockley SW, Brainard GC, Czeisler CA (2003). High sensitivity of the human circadian melatonin rhythm to resetting by short wavelength light. Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism. doi:10.1210/jc.2003-030570
  17. Provencio I, Rodriguez IR, Jiang G, et al. (2000). A novel human opsin in the inner retina. Journal of Neuroscience. doi:10.1523/JNEUROSCI.20-02-00600.2000
  18. Lewy AJ, Wehr TA, Goodwin FK, et al. (1980). Light suppresses melatonin secretion in humans. Science. doi:10.1126/science.7434030
  19. Gooley JJ, Chamberlain K, Smith KA, et al. (2011). Exposure to room light before bedtime suppresses melatonin onset and shortens melatonin duration in humans. Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism. doi:10.1210/jc.2010-2098
  20. Pascual-Leone A, Hamilton R (2001). The metamodal organization of the brain. Progress in Brain Research. doi:10.1016/s0079-6123(01
  21. Brainard GC, Hanifin JP, Greeson JM, et al. (2001). Action spectrum for melatonin regulation in humans: evidence for a novel circadian photoreceptor. Journal of Neuroscience. doi:10.1523/JNEUROSCI.21-16-06405.2001
  22. Wright KP Jr, McHill AW, Birks BR, et al. (2013). Entrainment of the human circadian clock to the natural light-dark cycle. Current Biology. doi:10.1016/j.cub.2013.06.039
  23. Pascual-Leone A, Amedi A, Fregni F, Merabet LB (2005). The plastic human brain cortex. Annual Review of Neuroscience. doi:10.1146/annurev.neuro.27.070203.144216
  24. Merabet LB, Maguire D, Warde A, et al. (2004). Visual hallucinations during prolonged blindfolding in sighted subjects. Journal of Neuro-Ophthalmology. doi:10.1097/00041327-200406000-00003
  25. Hecht S, Shlaer S, Pirenne MH (1942). Energy, quanta, and vision. Journal of General Physiology. doi:10.1085/jgp.25.6.819
  26. Bonmati-Carrion MA, Revell VL, Cook TJ, et al. (2020). Living without temporal cues: a case study. Frontiers in Physiology. doi:10.3389/fphys.2020.00011
  27. Bexton WH, Heron W, Scott TH (1954). Effects of decreased variation in the sensory environment. Canadian Journal of Psychology. doi:10.1037/h0083596; Heron W (1957). The pathology of boredom. Scientific American. doi:10.1038/scientificamerican0157-52
  28. Merabet LB, Hamilton R, Schlaug G, et al. (2008). Rapid and reversible recruitment of early visual cortex for touch. PLoS ONE. doi:10.1371/journal.pone.0003046