Michel Siffre: pobyt v jaskyni bez hodín a čo hovorí o pobyte v tme

Predstav si, že ti niekto zavolá a povie: „Koniec, môžeš von.“ A ty si myslíš, že máš pred sebou ešte mesiac. Presne toto sa v septembri 1962 stalo mladému Francúzovi Michelovi Siffremu v jaskyni v Alpách. Kto číta o pobyte v tme, skôr či neskôr na jeho príbeh narazí a napadne ho: „To je ako ten chlap v jaskyni, nie?“ Nie je. A práve rozdiel medzi Siffreho jaskyňou a našou chatkou je na celom príbehu to najzaujímavejšie.

Scarasson, leto 1962

Siffre zostúpil do jaskyne Scarasson v Prímorských Alpách, na francúzsko-talianskej hranici, 16. júla 1962. Pobyt sa mal skončiť 14. septembra. Žil tam bez hodín a čas nepoznal. Keď mu tím z povrchu oznámil koniec, myslel si, že je 20. augusta. Bol presvedčený, že mu zostáva ešte mesiac.¹

Koľko dní tam vlastne bol? Tu prichádza prvá lekcia poctivosti. Vedecká správa z roku 1965 hovorí o dvoch mesiacoch, iné zdroje o 63 alebo 58 dňoch. Podľa dátumu zostupu a dátumu konca to vychádza asi na 60 dní.¹ Ja sa držím toho najistejšieho: asi dva mesiace. Ktovie, koľko dní by narátal sám Siffre 🙂

Dve minúty, ktoré trvali päť

Pri každom spojení s ľuďmi na povrchu počítal od jedna do stodvadsať a každé číslo povedal vo chvíli, keď sa mu zdalo, že ubehla sekunda. Podľa neho teda dve minúty. V skutočnosti ubehlo päť. Jeho cyklus spánku a bdenia mal podľa vlastných slov asi 24 hodín a 30 minút.¹

Prečo sa človeku v izolácii takto naťahuje a zmršťuje čas a čo o tom zistili ďalší vedci, rozoberám v článku o vnímaní času pri pobyte v tme. Tu zostanem pri Siffrem.

Texas, 1972: viac než pol roka pod zemou

O desať rokov neskôr šiel Siffre do jaskyne Midnight Cave pri Del Rio v Texase. Plánoval šesť mesiacov, napokon tam strávil 205 dní. Dvakrát sa mu jeho „deň“ natiahol zhruba na 48 hodín: 36 hodín bdel a 12 spal. Pravidelne sa to však neopakovalo.¹

Toto číslo sa občas cituje, akoby Siffre v Texase žil v 48-hodinových dňoch stále. Nežil. Stalo sa mu to dvakrát a nepravidelne. Je to dobrá ukážka, ako sa z jedného zaujímavého údaja ľahko stane legenda.

Predstav si to: dvanásť hodín spíš, potom si deň a pol hore a vôbec netušíš, že ti práve ušli dva kalendárne dni. Rodičom malých detí možno 36 hodín bez spánku neznie až tak exoticky 🙂 Rozdiel je v tom, že Siffre o tom nevedel.

Nakoľko sa dá Siffremu veriť

Siffreho pokusy sú krásny príbeh, ale ako dôkaz majú svoje muchy. A je fér ich vymenovať:

• Bol to jeden človek. Čo platilo pre neho, nemusí platiť pre teba ani pre mňa.
• K pokusu z roku 1962 existuje krátka vedecká správa vo francúzštine z roku 1965. Z jej názvu vieme, že sledovala voľný beh rytmu pulzu, spánku a bdenia a odhad času. Nič viac sa z nej bez plného textu overiť nedá.
• Väčšina čísel vrátane rátania do 120 pochádza z rozhovoru, ktorý Siffre poskytol v roku 2008, teda 46 rokov po prvom pokuse. Pamäť po toľkých rokoch je tiež len človek.
• A to najdôležitejšie: Siffre nebol v tme. V jaskyni mal umelé svetlo.¹ Jeho pokus bol o živote bez hodín, nie bez svetla.

Jaskyňa nie je pobyt v tme v chatke

Keď sa ľudia boja, že ich u nás čaká „Siffre v malom“, rád im vysvetlím, v čom sa to líši. Rozdielov je viac, než by sa zdalo:

• Dĺžka. Siffre bol pod zemou dva mesiace a potom viac než pol roka. K nám chodí asi 80 % ľudí na týždeň, iní na tri noci alebo na jednu noc. To je čas, ktorý zvládneš aj s hlavou, ktorá sa práve vzpiera.
• Svetlo. Siffre mal svetlo a nemal hodiny. V chatke je taká tma, že nevidíš ani ruku pred očami, ale vypínač je tvoj. Rozsvietiť alebo odísť môžeš kedykoľvek, nikto ťa nezamyká.
• Jedlo. Vegetariánske jedlo ti sprievodca nechá v predsieni, ktorá je urobená tak, aby sa k tebe pritom nedostal ani záblesk svetla. Alebo si prinesieš vlastné, kanvicu máš v chatke. O zásoby sa starať nemusíš.
• Ľudia nablízku. Bývame v zrube 50 metrov od chatiek. Keby bolo treba, dáš nám vedieť a prídeme.
• Pohodlie. Posteľ 200 × 90 cm, čisté obliečky, teplá sprcha, podlahové kúrenie a ticho. Žiadna výprava, jednoducho pobyt.
• Účel. Siffre bol vedec a skúmal sám seba. Ty nejdeš nič dokazovať. Ideš si oddýchnuť a dať si čas pre seba.

Keby si si z toho zoznamu mal zapamätať jedinú vec, tak túto: Siffre skúmal, čo s človekom urobí dlhý čas bez hodín pod zemou. Pobyt v tme v chatke je o niečom inom – o tom, čo s tebou urobí pár dní pokoja, ticha a tmy, z ktorých môžeš kedykoľvek vyjsť.

A ešte jedna vec, v ktorej som neoblomný: pobyt v tme nie je súťaž, kto vydrží dlhšie. Dlhšie pobyty sa dajú dohodnúť, ale rekordy u nás nikto nepočíta. Kto chce Siffreho trumfnúť, toho pošleme skôr do jaskyne 😉

Čo si zo Siffreho zobrať na pobyt v tme

Jedna vec z jeho príbehu u nás platí spoľahlivo: čas sa rozplynie. Ľudia nám to hovoria často. Stáva sa, že nevedia, koľký je deň – a že im to po čase prestane prekážať. A hlava sa najprv posťažuje, na čo je toto celé dobré. Aj to k pobytu v tme patrí.

Siffre v jaskyni rátal do stodvadsať. Ty nemusíš. Nikto ťa nebude skúšať, koľko je hodín. Nejde o to, aby si čas ustriehol. Ide o to, aby si ho konečne nemusel strážiť.

Váhaš? Začni na jednu alebo tri noci a predtým si prejdi, pre koho pobyt v tme nie je. Ako to u nás vyzerá, nájdeš v opise centra pri Kutnej Hore. A čo výskumy o pobyte v tme naopak nehovoria, zhŕňa článok čo výskumy nevedia.

Bez hodín, ale nie bez nás – Tomáš a Lenča

Zdroje

1. Foer J (2008). Caveman: An Interview with Michel Siffre. Cabinet, č. 30. cabinetmagazine.org/issues/30/foer.php; Halberg F, Siffre M, Engeli M, Hillman D (1965). Free-run study of circadian rhythms … during the 2 months of subterranean sojourn of a young adult male. Comptes Rendus de l’Académie des Sciences. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14275971/