Čo výskumy o pobyte v tme nehovoria

Skús si vyhľadať „pobyt v tme štúdia“. Za päť minút budeš mať pocit, že veda už zmerala všetko: melatonín, mozog, hmat, spánok aj vnímanie času. Ja mám ten pocit tiež. Vydrží mi presne do chvíle, keď si prečítam, čo v tých štúdiách ľudia naozaj robili.

Ľudí do tmy s Lenčou vyprevádzame od roku 2013 a za ten čas sme počuli kopu otázok, na ktoré štúdie odpoveď nemajú. Na tomto webe štúdie citujeme často a ich prehľad nájdeš na stránke Výskumy pobytu v tme. Preto sem patrí aj článok o tom, čo v nich nenájdeš. Nie je to proti vede. Je to pre ňu.

Malé vzorky: traja, šiesti, ôsmi ľudia

V slávnom pokuse o tom, či človek zachytí jediný fotón, boli traja muži. Správne odpovedali v 51,6 % prípadov, pričom čistá náhoda dáva 50 %.¹ Pokus, ktorý znovu potvrdil zvýšenú dráždivosť zrakovej kôry po 45 minútach tmy, dokončilo v hlavnej časti šesť ľudí.² Vo Wehrovom pokuse o tom, ako sa melatonín prispôsobí dlhej noci, ich bolo osem.³ Kempovanie v Skalistých horách, ktoré posunulo vnútorné hodiny, absolvovalo tiež osem ľudí.⁴ Posádka simulovanej cesty na Mars mala šesť členov.⁵ A Michel Siffre bol v jaskyni sám.⁶

Neznamená to, že tie štúdie sú zlé. Malá štúdia je dobrý začiatok, nie zákon prírody. Keď osem ľudí nejako zareaguje, vieme, že sa to stať môže. Nevieme, ako často a u koho.

Páska cez oči nie je pobyt v tme

Veľa citovaných pokusov o zrakovej deprivácii neprebiehalo v tme. Ľudia nosili pásku cez oči. V štúdii o obrazoch, ktoré ľudia „vidia“ bez svetla, ju trinásť ľudí nosilo päť dní a desiati z nich opísali svetelné body, tváre alebo krajiny.⁷ V pokuse s Braillovým písmom ju účastníci nosili päť dní a k tomu mali každý deň štyri až šesť hodín výučby.⁸ Ďalšia skupina ju nosila päť dní a vedci jej merali dráždivosť zrakovej kôry.⁹

Rozdiel je väčší, než sa zdá. Človek s páskou žije v inak normálnom prostredí: rozpráva sa s ľuďmi, počuje svet okolo, má program. V chatke je úplná tma, ticho a väčšinu dňa nikto. Výsledky z pásky preto na pobyt v tme prenášame opatrne, so slovom „naznačuje“, nie „dokazuje“.

A ešte drobnosť, ktorá ukazuje, že aj dobré štúdie robia ľudia. V pokuse s Braillovým písmom uvádza časť o metóde a časť o výsledkoch pri rovnakých dátach rôzne počty ľudí, raz 22 a raz 15.⁸ Nie je to škandál. Je to pripomienka, že aj v časopise sa oplatí čítať pozorne.

Šero nie je tma

Ďalšia častá pasca. V štúdiách o svetle a spánku znamená „tma“ často šero. Pokusy s melatonínom porovnávali izbové svetlo so šerom pod 3 luxy.¹⁰ Štúdia o svetle počas spánku tiež.¹¹ V bunkri, kde jeden muž žil deväť dní bez hodín, svietilo v jednej fáze stále šero.¹² Na McGillovej univerzite v päťdesiatych rokoch nosili účastníci priesvitné okuliare, ktoré prepúšťali rozptýlené svetlo. Tma to nebola.¹³ A Ganzfeld, po ktorom ľudia vidia obrazy, je jednoliate zorné pole, zvyčajne z rozptýleného svetla.¹⁴

Pre oko to nie je detail. Oko privyknuté na tmu zachytí už niekoľko fotónov.¹⁵ Šero s intenzitou troch luxov je preň dosť svetlý svet. V chatke nevidíš ani na špičku nosa. Aj preto bolo trochu výzvou zariadiť, aby nesvietila ani klimatizácia 🙂

Podobne je to s dĺžkou tmy. Slávne pokusy o dlhých nociach pracovali so štrnástimi hodinami tmy denne, nie s nepretržitou tmou.¹⁶ Aj to je iná situácia ako týždeň, keď sa svetlo nerozsvieti vôbec.

Izolácia bez hodín nie je pobyt v chatke

Najslávnejšie pokusy o čase prebehli v bunkri a v jaskyni. V bunkri v Andechse žili ľudia až tri či štyri týždne bez hodín a denného svetla, ale s umelým svetlom, ktoré si zvyčajne sami zapínali a vypínali.¹⁷ Michel Siffre si v jaskyni svietil.⁶ Posádka Mars-500 strávila 520 dní v uzavretej izolácii.⁵ Ani jedno z toho nie je tma.

A tu je pekný príklad, ako metóda mení záver. Z bunkrov a jaskýň pochádza slávny „dvadsaťpäťhodinový vnútorný deň“. Neskoršie starostlivé meranie ukázalo, že vnútorné hodiny bežia v priemere 24,18 hodiny a že dlhšie čísla skresľovalo hlavne svetlo, ktorému boli ľudia v izolácii vystavení.¹⁸ Mýtus teda nevznikol zo zlej vôle. Vznikol z toho, že pokus meral aj niečo iné, než si všetci mysleli. Celý príbeh opisuje článok Cirkadiánny rytmus bez svetla.

Pobyt v chatke je zas iný. Nie si v ňom odrezaný od ľudí: ak máš objednané jedlo, sprievodca ti ho nosí do predsiene a býva päťdesiat metrov od chatiek. Kedykoľvek môžeš rozsvietiť. To sú istoty a drobné orientačné body, ktoré izolačné pokusy zámerne vynechávali.

Kde bola tma naozaj tmou

Štúdie so skutočnou tmou existujú, len sú krátke. Deväťdesiat minút v úplnej tme zlepšilo hmat, ale len prechodne, a v skupine v tme bolo štrnásť ľudí.¹⁹ Po deväťdesiatich minútach bez svetla sa zmenšila systematická odchýlka pri určovaní, odkiaľ prichádza zvuk. Autor sám upozorňuje, že nejde o „lepší sluch“.²⁰ Šesťdesiat minút v zatemnenej miestnosti s páskou navyše stačilo na zmenu dráždivosti zrakovej kôry.²

Vedecky najbližšie k pobytu v tme je takzvaný chamber REST, ležanie v tmavej, zvukovo izolovanej miestnosti. Sedenia v štúdiách trvali až 24 hodín.²¹ Týždeň je sedemkrát toľko.

Najbližšie k týždňu je stará štúdia z roku 1964, v ktorej ľudia strávili týždeň v tme, inak v pestrom prostredí so zvukmi a kontaktom. Zvýšila sa im hmatová ostrosť a citlivosť na teplo aj bolesť a zmena vydržala ešte niekoľko dní.²² Koľko ľudí v nej bolo a ako presne prebiehala, sa nám z dostupného textu overiť nepodarilo.

Čo chýba najviac

Štúdia, ktorá by vzala ľudí na týždeň do úplnej tmy, merala ich pred pobytom, počas neho a po ňom, porovnala ich s kontrolnou skupinou, ktorá rovnaký týždeň strávila inak, a výsledky publikovala v recenzovanom časopise. Takú v prameňoch, ktoré sme pre tento web prešli, nemáme.

A dobrá štúdia by musela počítať aj s očakávaním. Pokus z roku 1964 ukázal, že „lekárske“ kulisy a tlačidlo na poplach vyvolajú nepokoj a dezorientáciu aj za štyri hodiny v obyčajnej osvetlenej miestnosti.²³ Kto ide do tmy s tým, že ho to premení, alebo naopak, že to nevydrží, nesie si to očakávanie so sebou.

V Česku sa pobyty v tme skúmajú. Ostravská univerzita získala granty na modelové pobyty 96 hodín v absolútnej tme u mladých ľudí, v ktorých sa meria EKG, variabilita srdcovej frekvencie, krvný tlak, kortizol, melatonín a zrakové parametre. V Olomouci na Univerzite Palackého k tomu v roku 2019 vyšla kvalitatívna monografia o tom, ako ľudia pobyt v tme spätne opisujú. Recenzovaný článok s fyziologickými výsledkami sme však nenašli.²⁴

U nás pri Kutnej Hore medzitým už roky meria tím ostravských psychológov, s ktorým spolupracuje aj tamojšia lekárska fakulta. Zaujíma ich melatonín, krvný tlak, variabilita tepu a to, ako ľuďom po tme funguje hlava. Kým výsledky nevyjdú, nenapíšem o nich ani slovo. Podrobnosti sú v článku Výskum pobytu v tme na Ostravskej univerzite.

Čo vieme o pobyte v tme len z praxe

A teraz to, čo žiadna štúdia nezmerala a čo napriek tomu vieme. Nie z laboratória, ale z trinástich rokov a od viac ako tritisíc ľudí. Ber to ako skúsenosť dvoch sprievodcov, nie ako výsledok výskumu.

• Asi 80 % ľudí volí týždeň. Kratší pobyt nikomu nevyhovárame, len vieme, ku čomu sa väčšina nakoniec prikloní.
• Zhruba štyria z piatich ľudí, ktorí prišli na tri noci, odchádzajú s pocitom, že to bolo krátke. Na kratší pobyt pokojne choď, len sa nečuduj, keď ťa to pritiahne znova.
• Odíde skôr asi jeden z desiatich. Toto číslo nie je marketing. Je to pripomienka, že odísť je v poriadku.
• Začiatok pobytu patrí spánku. Telo si najprv vezme, čo mu doma chýbalo.
• Čas sa rozplynie. Plán počítať dni väčšinou nevydrží, a nie je to žiadna prehra.
• Hlava sa najprv „vyzúri“ a začne sa vypytovať, načo je to celé. Takéto otázky môžeš veselo ignorovať.
• Pred očami sa objavujú farby a obrazy. Je to častá skúsenosť, nie znamenie, že je niečo zle. Viac v článku o obrazoch a farbách v tme.
• Po návrate je svetlo ostré a chute aj vône výrazné. Preto sa oplatí neponáhľať sa z tmy rovno do práce.
• Pri lúčení často počúvame, že predstava doma bola horšia ako skutočnosť v chatke. Strach vopred k tomu zrejme patrí.

Nič z toho nie sú dáta s kontrolnou skupinou. Ľudia, ktorí k nám chodia, prišli dobrovoľne a chceli to. Práve s takýmto výberom by musel vedec počítať. Preto prax píšem oddelene od štúdií a nemiešam ich dokopy.

Ak ťa zaujíma, čo štúdie naopak ukázali, mrkni do prehľadu výskumov. Zvažuješ pobyt v tme a nevieš, či je práve pre teba? Pozri sa najprv, pre koho nie je, prípadne sa ozvi na +420 608 08 33 33. A keď ti niekto bude tvrdiť, že veda dokázala, že týždeň v tme urobí to či ono, opýtaj sa ho, koľko tam bolo ľudí a či boli naozaj v tme 🙂

Uvidíme sa v tme – Tomáš a Lenča

Zdroje

1. Tinsley JN, Molodtsov MI, Prevedel R, et al. (2016). Direct detection of a single photon by humans. Nature Communications. doi:10.1038/ncomms12172
2. Fierro B, Brighina F, Vitello G, et al. (2005). Modulatory effects of low- and high-frequency repetitive transcranial magnetic stimulation on visual cortex of healthy subjects undergoing light deprivation. Journal of Physiology. doi:10.1113/jphysiol.2004.080184
3. Wehr TA (1991). The durations of human melatonin secretion and sleep respond to changes in daylength (photoperiod). Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism. doi:10.1210/jcem-73-6-1276
4. Wright KP Jr, McHill AW, Birks BR, et al. (2013). Entrainment of the human circadian clock to the natural light-dark cycle. Current Biology. doi:10.1016/j.cub.2013.06.039
5. Basner M, Dinges DF, Mollicone D, et al. (2013). Mars 520-d mission simulation reveals protracted crew hypokinesis and alterations of sleep duration and timing. Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA. doi:10.1073/pnas.1212646110
6. Foer J (2008). Caveman: An Interview with Michel Siffre. Cabinet, č. 30. cabinetmagazine.org/issues/30/foer.php; Halberg F, Siffre M, Engeli M, Hillman D (1965). Free-run study of circadian rhythms … during the 2 months of subterranean sojourn of a young adult male. Comptes Rendus de l’Académie des Sciences. pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14275971/
7. Merabet LB, Maguire D, Warde A, et al. (2004). Visual hallucinations during prolonged blindfolding in sighted subjects. Journal of Neuro-Ophthalmology. doi:10.1097/00041327-200406000-00003
8. Merabet LB, Hamilton R, Schlaug G, et al. (2008). Rapid and reversible recruitment of early visual cortex for touch. PLoS ONE. doi:10.1371/journal.pone.0003046
9. Pitskel NB, Merabet LB, Ramos-Estebanez C, et al. (2007). Time-dependent changes in cortical excitability after prolonged visual deprivation. NeuroReport. doi:10.1097/WNR.0b013e3282f0d2c1
10. Gooley JJ, Chamberlain K, Smith KA, et al. (2011). Exposure to room light before bedtime suppresses melatonin onset and shortens melatonin duration in humans. Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism. doi:10.1210/jc.2010-2098
11. Mason IC, Grimaldi D, Reid KJ, et al. (2022). Light exposure during sleep impairs cardiometabolic function. Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA. doi:10.1073/pnas.2113290119
12. Bonmati-Carrion MA, Revell VL, Cook TJ, et al. (2020). Living without temporal cues: a case study. Frontiers in Physiology. doi:10.3389/fphys.2020.00011
13. Bexton WH, Heron W, Scott TH (1954). Effects of decreased variation in the sensory environment. Canadian Journal of Psychology. doi:10.1037/h0083596; Heron W (1957). The pathology of boredom. Scientific American. doi:10.1038/scientificamerican0157-52
14. Wackermann J, Pütz P, Allefeld C (2008). Ganzfeld-induced hallucinatory experience, its phenomenology and cerebral electrophysiology. Cortex. doi:10.1016/j.cortex.2007.05.003
15. Hecht S, Shlaer S, Pirenne MH (1942). Energy, quanta, and vision. Journal of General Physiology. doi:10.1085/jgp.25.6.819
16. Wehr TA (1992). In short photoperiods, human sleep is biphasic. Journal of Sleep Research. doi:10.1111/j.1365-2869.1992.tb00019.x
17. Aschoff J (1965). Circadian rhythms in man. Science. doi:10.1126/science.148.3676.1427
18. Czeisler CA, Duffy JF, Shanahan TL, et al. (1999). Stability, precision, and near-24-hour period of the human circadian pacemaker. Science. doi:10.1126/science.284.5423.2177
19. Facchini S, Aglioti SM (2003). Short term light deprivation increases tactile spatial acuity in humans. Neurology. doi:10.1212/01.wnl.0000068026.15208.d0
20. Lewald J (2007). More accurate sound localization induced by short-term light deprivation. Neuropsychologia. doi:10.1016/j.neuropsychologia.2006.10.006
21. Suedfeld P, Borrie RA (1999). Health and therapeutic applications of chamber and flotation restricted environmental stimulation therapy (REST). Psychology & Health. doi:10.1080/08870449908407346
22. Zubek JP, Flye J, Aftanas M (1964). Cutaneous sensitivity after prolonged visual deprivation. Science. doi:10.1126/science.144.3626.1591
23. Orne MT, Scheibe KE (1964). The contribution of nondeprivation factors in the production of sensory deprivation effects: the psychology of the „panic button“. Journal of Abnormal and Social Psychology. doi:10.1037/h0048803
24. Kupka M, Malůš M, Charvát M (2019). Terapie tmou: Katamnestická studie. Univerzita Palackého v Olomouci. doi:10.5507/ff.19.24454672; Ostravská univerzita, LF (2017). Effect of long-term absence of light on the changes in the cardiovascular, sensory and endocrine system (SGS10/LF/2017-2018). projekt studentské grantové soutěže. osu.eu/projects-and-grants/?g=4787