Kempovanie a vnútorné hodiny: čo s telom urobí týždeň bez umelého svetla

Bol si niekedy týždeň pod stanom? Večer ťa to ťahá do spacáka oveľa skôr než doma a ráno ťa zobudia vtáky, ešte skôr než by zazvonil budík. Väčšina z nás to zvalí na čerstvý vzduch a únavu z túry. Vedci z Colorada si povedali, že to zmerajú, a pozreli sa, čo pri kempovaní robí svetlo s vnútornými hodinami. Nás s Lenčou to zaujíma z jedného prostého dôvodu: pobyt v tme je tak trochu kempovanie naruby. Pod stanom máš svetla viac než doma, v chatke žiadne. Čo svetlo a prirodzená tma robia s telom, mi vŕta hlavou od prvého pobytu, ktorý sme kedy sprevádzali.

Týždeň v Skalistých horách

Wright a jeho kolegovia opísali v roku 2013 pokus s ôsmimi ľuďmi, z toho dvoma ženami, v priemere tridsaťročnými. Najprv žili týždeň bežným životom s elektrickým svetlom. Potom vyrazili v júli na týždeň kempovať do Skalistých hôr v Colorade, len s prirodzeným svetlom. Deň tam trval 14 hodín a 40 minút, tma 9 hodín a 20 minút. Vedci merali, koľko svetla ľudia dostávajú, a sledovali melatonín, hormón, podľa ktorého sa dá spoznať, kedy telo „má noc“.¹

Čo sa za týždeň pod stanom stalo s vnútornými hodinami

• Počas bdenia dostávali ľudia pri kempovaní vyše štyrikrát viac svetla: v priemere 4 487 luxov oproti 979 v bežnom živote.¹ Doma a v práci máme okolo seba oveľa menej svetla, než by človek čakal.
• Všetky ukazovatele vnútorného času sa posunuli asi o dve hodiny skôr.¹ Telo začalo žiť podľa slnka, nie podľa vypínača.
• Biologická noc, určená podľa nástupu melatonínu, sa začínala blízko západu slnka. Končila krátko po východe, ešte skôr než sa ľudia zobudili.¹ Ranné vtáky teda nebudili spáčov uprostred noci, ale na jej konci.
• Spánok sa posunul asi o 1,2 hodiny skôr, jeho dĺžka sa však nezmenila.¹ Kto dúfal, že sa pod stanom vyspí do nového života, si ešte počká.
• Najväčší posun mali „sovy“, teda ľudia, ktorí normálne chodia spať neskoro.¹ Možno teda kus ich ponocovania nemá na svedomí len povaha, ale aj lampa.

Všimni si to podstatné: ľudia nespali viac, spali inokedy. Telo nedostalo viac spánku, dostalo iný rozvrh. A pozor na hranice pokusu. Ľudí bolo len osem, išlo o jedno miesto a leto, a kempovanie okrem svetla mení aj pohyb, teplotu a to, kedy sa ľudia zabávajú a kedy idú spať.

Zima a jeden obyčajný víkend

Na pokus nadviazali Stothard a kolegovia v roku 2017. Poslali ľudí kempovať v zime, keď bol deň dlhý len 9 hodín a 20 minút a tma 14 hodín a 40 minút, a porovnali to so životom pri elektrickom svetle. Po týždni v zimnej prírode sa biologická noc aj spánok začínali skôr. A biologická noc bola v zime dlhšia než v lete, podobne ako sa to deje u zvierat.²

Potom skúsili niečo, čo sa dá zvládnuť aj s rodinou a prácou: len víkendové kempovanie v lete. Aj to posunulo vnútorné hodiny a spánok skôr a dosiahlo asi 69 % posunu, ktorý predtým namerali po celom týždni v prírode.² Dva dni pod stanom a dve tretiny efektu. O takom pomere môže väčšina víkendových predsavzatí iba snívať 🙂

Tu však musím pribrzdiť. Vzorky boli veľmi malé, presné počty ľudí abstrakt neuvádza, išlo o zdravých a aktívnych ľudí a opäť o Colorado. Je to zaujímavý signál, nie zákon prírody.

Čo to hovorí o svetle v domácnosti

Z opačnej strany: pri bežnom živote s elektrickým svetlom bola biologická noc v týchto pokusoch posunutá neskôr, než kam by ju umiestnilo slnko. Cez deň sedíme vnútri a ľudia v tom pokuse dostávali doma necelú štvrtinu svetla oproti stanu. Večer si potom svietime dlho po západe slnka. Ako na telo pôsobí práve to večerné svietenie, rozoberám zvlášť v článku o svetle z obrazoviek a melatoníne.

Nejde o to, že by elektrické svetlo bolo zlé. Ide o to, že telo berie svetlo ako správu o tom, koľko je hodín, a doma mu posielame trochu popletené správy: cez deň „ešte nie je poriadne deň“, večer „ešte nie je noc“.

Pobyt v tme nie je kempovanie bez stanu

Tu chcem byť presný, pretože sa to často zamieňa. Kempovanie dalo telu jasný rytmus: slnko hore, slnko dole. V chatke na pobyt v tme nemáš ani jedno. Tma trvá cez deň aj v noci a nevidíš v nej ani ruku pred očami. Výsledky z Colorada sa preto na pobyt v tme nedajú len tak preniesť. Čo robia vnútorné hodiny, keď chýba denné svetlo a nikto nehovorí, koľko je hodín, sa skúmalo inde, v bunkroch a jaskyniach. Aj tam však ľudia mali umelé svetlo, takže ani to nie je to isté ako chatka. O tom je článok o cirkadiánnom rytme bez svetla.

Čo vídame my? Ľudia nám hovoria, že prvé dni hlavne spia a že sa im čas rozplynie. A potom príde návrat. Keď po pár dňoch vyjdeš z chatky do sadu, je svetla zrazu až priveľa. Ostré svetlo, chute a vône sú veci, o ktorých nám ľudia po návrate rozprávajú. V tej chvíli si spomeň na Colorado: denné svetlo je pre telo silná správa a vonku ho dostaneš oveľa viac než pri okne. Čo s rytmom robí naopak dlhá zima bez slnka, opisujem v článku o polárnej noci.

Možno si teraz hovoríš: prečo chodiť do tmy, keď hodiny posunie víkend pod stanom? Pretože pobyt v tme nie je o nastavovaní hodín. Je to čas pre seba, ticho a pokoj, na ktoré sa doma nedostane. Nikto od teba nič nechce, jedlo ti sprievodca donesie do predsiene chatky a jediné, čo musíš, je nič. Kto chce posunúť hodiny, nech ide stanovať. Kto chce na pár dní vypnúť svet, nech príde k nám. A pokojne oboje, jedno druhé nevylučuje.

Chatky stoja v sade na kraji dedinky Lomec, za nimi sú už len záhradka, polia a lesy. Ako to u nás vyzerá a ako k nám docestuješ, nájdeš na stránke naše centrum pri Kutnej Hore.

Pokojné noci, pod stanom aj pod strechou. Tomáš

Zdroje

1. Wright KP Jr, McHill AW, Birks BR, et al. (2013). Entrainment of the human circadian clock to the natural light-dark cycle. Current Biology. doi:10.1016/j.cub.2013.06.039
2. Stothard ER, McHill AW, Depner CM, et al. (2017). Circadian entrainment to the natural light-dark cycle across seasons and the weekend. Current Biology. doi:10.1016/j.cub.2016.12.041