Hmat a sluch pri pobyte v tme: čo ukázali pokusy

Zostrí sa v tme hmat a sluch? Budeš po týždni v chatke počuť ako netopier a rozoznávať končekmi prstov, či máš v hrnčeku zelený, alebo čierny čaj? Ľudia sa nás na to pýtajú roky a jednoslovnú odpoveď stále nemám. Tak to skúsim viacerými slovami: čo sa pri pobyte v tme deje s hmatom a sluchom, čo o tom naozaj zmerali vedci a kde ich pokusy končia.

Prečo by sa hmat a sluch v tme vôbec mali meniť

Zraková kôra v zadnej časti mozgu je veľký a usilovný kus tkaniva. Keď do nej prestane chodiť obraz, nezalezie do kúta. Neurovedci Pascual-Leone a Hamilton v roku 2001 sformulovali hypotézu, že oblasti mozgovej kôry nie sú prísne rozdelené podľa zmyslov, ale podľa druhu práce, ktorú robia. Spojenia medzi zmyslami podľa nich v mozgu existujú, len bývajú skryté a ukážu sa, keď zrak chýba.¹ Je to hypotéza, nie hotová vec. Ale dobre vysvetľuje, čo uvidíme v pokusoch nižšie.

Peknou ukážkou je pokus, v ktorom vidiaci dospelí nosili päť dní pásku, ktorá neprepúšťala svetlo, a každý deň sa niekoľko hodín učili Braillovo písmo. Piaty deň sa im pri dotyku aktivovala zraková kôra a deň po zložení pásky to bolo preč.² Podrobnejšie o ňom píšem v článku Päť dní so zaviazanými očami. Tu stačia dve veci: bola to páska, nie tmavá miestnosť, a mozog sa vrátil do starých koľají do jedného dňa.

Hmat po hodine a pol v tme

Facchini a Aglioti vzali 28 dospelých a rozdelili ich do dvoch skupín po štrnástich. Jedna strávila 90 minút v úplnej tme, druhá nie. Potom sa meralo, ako spoľahlivo človek končekom prsta spozná, ktorým smerom vedie jemná mriežka. Tomu sa hovorí priestorová ostrosť hmatu. Skupina, ktorá bola v tme, to hneď po tme rozpoznávala lepšie. Pri druhej skupine sa nezmenilo nič.³

Znie to krásne, takže teraz tie háčiky. Je to krátke oznámenie s malou vzorkou, zlepšenie sa meralo len bezprostredne po tme a autori ho opisujú ako vratné, teda prechodné. Aké veľké bolo, abstrakt neuvádza.³ Hmat sa po hodine a pol v tme merateľne posunul. Nikto však netvrdí, že za jedno popoludnie budeš čítať Braillovo písmo.

A čo po týždni v tme?

Najbližšie k týždňu, ktorý si u nás vyberá asi 80 % ľudí, je starší pokus J. P. Zubeka a spolupracovníkov z roku 1964. Ľudia v ňom strávili týždeň v tme, ale inak v normálnom prostredí so zvukmi a s kontaktom s ostatnými. Po týždni mali ostrejší hmat a pokožku citlivejšiu na teplo aj na bolesť. Táto „precitlivenosť“ pretrvávala ešte niekoľko dní po návrate na svetlo.⁴ Koľko ľudí sa pokusu zúčastnilo a aké veľké boli zmeny, z abstraktu nevyčítaš, takže to ber ako zaujímavý útržok, nie ako pravidlo.

Väčšia citlivosť na bolesť nie je práve bonus, za ktorý by si človek rád priplatil 🙂 Pre prvé dni po návrate z toho vyplýva skôr praktická drobnosť: pokožka môže byť chvíľu citlivejšia, tak s ňou zaobchádzaj šetrne.

Sluch po pobyte v tme: nie lepší, ale s menšou systematickou chybou

Pri sluchu si dávam pozor hlavne na slovo „lepší“. J. Lewald nechal vidiacich dospelých ukazovať hlavou na zdroj zvuku, a to pred 90 minútami bez svetla a po nich. Po tme sa zmenšila systematická odchýlka, teda to, o koľko ľudia stále rovnakým smerom mierili vedľa cieľa. Celková presnosť mierenia sa však nezmenila. A po 180 minútach na svetle bolo všetko zase ako predtým.⁵

Predstav si pušku s posunutými mieridlami. Strelec môže mať pevnú ruku, a aj tak idú všetky strely o kus doľava. Po tme sa mieridlá trochu vyrovnali, ruka zostala rovnaká. Sám autor to nevykladá ako zostrenie sluchu. Podľa neho ide skôr o to, že zrak za normálnych okolností sluchu priebežne „kalibruje“ priestor, a keď chvíľu chýba, výsledok vychádza inak.⁵

Ako znie hudba a reč po hodine a pol bez zraku

Druhý sluchový pokus sa týka toho, ako počujeme zloženie zvuku. Landry, Shiller a Champoux nechali ľudí dvakrát urobiť test harmonicity. Zjednodušene: zvuk zložený z harmonických vrstiev znie ako jeden tón a test hľadá chvíľu, keď sa začne rozpadať na dva. Medzi oboma meraniami sa ľudia 90 minút rozprávali v tichej miestnosti. Podľa popularizačného zhrnutia mala polovica celý čas pásku cez oči a polovica ju zložila. Po 90 minútach bez zraku vnímali harmonicitu prechodne lepšie, a tá je dôležitá pri počúvaní hudby aj reči.⁶ Koľko ľudí to bolo a aký veľký bol rozdiel, abstrakt neuvádza.

Čo z toho zažiješ pri pobyte v tme v chatke

Pokusy sú jedna vec, chatka druhá. S vypnutou ventiláciou je v nej v noci okolo 24 dB a cez deň okolo 28 dB. Je to skutočné ticho, v ktorom občas začuješ psa (máme dvoch havkáčov), kohúta alebo stíhačky Gripen z letiska v Čáslavi. Komu to prekáža, tomu požičiame štuple do uší alebo slúchadlá proti hluku.

Hmat dostane prácu hneď prvý večer. Za pár hodín nájdeš háčiky na veci, poličku pri posteli, rýchlovarnú kanvicu aj poličku v predsieni, kam ti sprievodca nosí jedlo. Ruky robia to, čo inokedy obstarávajú oči, a nikto ich pri tom neskúša z mriežok 😉

Netopierov z ľudí nerobím. Keď ľudia po pobyte v tme hovoria o zmysloch, býva to skôr o tom, čo príde po návrate: ostré svetlo, výrazné chute a vône. To je rozprávanie, nie meranie. Štúdie o chutiach a vôňach po tme medzi zdrojmi, z ktorých tu čerpám, nemám, a tak to aj píšem.

Prečo nepíšem, že tma zostrí zmysly

Pretože by to bol sľub a tie pokusy naň nestačia. Tri trvali hodinu a pol, jeden týždeň, pri troch z nich ani nevieme, koľko ľudí sa zúčastnilo, a všetky zmeny sa po návrate svetla vracali. Nejde o to, že by z teba tma urobila človeka so superschopnosťami. Ide o to, že mozog je pružnejší, než si väčšina z nás myslí, a na chýbajúci obraz reaguje v priebehu hodín, nie rokov. To samo osebe je celkom dosť.

Ak chceš ísť viac do hĺbky, mrkni na stránku Zraková deprivácia alebo na prehľad výskumov. A ako vyzerá samotný pobyt v tme od príchodu po návrat, nájdeš na stránke Ako prebieha pobyt v tme.

Uvidíme sa v tme – Tomáš a Lenča

P.S. Na otázku z úvodu teda odpovedám: ako netopier nie. Ale kohúta začuješ spoľahlivo, aj keď budeš práve chcieť spať 🙂

Zdroje

1. Pascual-Leone A, Hamilton R (2001). The metamodal organization of the brain. Progress in Brain Research. doi:10.1016/s0079-6123(01
2. Merabet LB, Hamilton R, Schlaug G, et al. (2008). Rapid and reversible recruitment of early visual cortex for touch. PLoS ONE. doi:10.1371/journal.pone.0003046
3. Facchini S, Aglioti SM (2003). Short term light deprivation increases tactile spatial acuity in humans. Neurology. doi:10.1212/01.wnl.0000068026.15208.d0
4. Zubek JP, Flye J, Aftanas M (1964). Cutaneous sensitivity after prolonged visual deprivation. Science. doi:10.1126/science.144.3626.1591
5. Lewald J (2007). More accurate sound localization induced by short-term light deprivation. Neuropsychologia. doi:10.1016/j.neuropsychologia.2006.10.006
6. Landry SP, Shiller DM, Champoux F (2013). Short-term visual deprivation improves the perception of harmonicity. Journal of Experimental Psychology: Human Perception and Performance. doi:10.1037/a0034015